SLATINKA. Združenie Slatinka očakáva v oblasti ochrany vôd konkrétne kroky ministerstva životného prostredia a jeho štátnych podnikov. Pre TASR to uviedla Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.
V programovom vyhlásení vlády (PVV) sa spomína zrušenie vodných diel Slatinka, Tichý potok a vodnej nádrže Ipeľ (Ďubákovo). Paulíková oceňuje postoj ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO), ktorý povedal, že "takéto megalomanské nápady na Slovensku sa musia skončiť".
"Je čas, aby sme aj na Slovensku začali konať v súlade s novými poznatkami a výzvami. PVV na to vytvorilo priestor, ale k realizácii je ešte dlhá cesta," priblížila.
Združenie Slatinka očakáva, že v prípade vodného diela Slatinka sa zoberie späť žiadosť o územné konanie. To podľa Paulíkovej trvá už siedmy rok.
"V prípade všetkých troch priehrad čakáme jasné stanovisko smerom k samosprávnym krajom, aby mohli aktualizovať územné plány, a vo všeobecnosti spracovanie novej politiky vodného hospodárstva," uviedla Paulíková.
Dodala, že štát musí nanovo definovať svoje ciele a opatrenia, aby bolo jasné, že Slovensko sa hlási k zodpovednému a udržateľnému hospodáreniu s vodou.
Ocenenie za prerod Slatinky Čítajte Paulíková konštatovala, že vodohospodári by sa teraz mali zamerať na zlepšenie stavu vôd, revitalizáciu riek a tiež odstraňovanie nepotrebných a nebezpečných vodných stavieb.
"Myšlienka všetkých troch priehrad vznikla hlboko v minulosti, v úplne odlišných spoločenských, ekonomických aj environmentálnych podmienkach ako dnes," okomentovala.
Vodné dielo Slatinka plánoval štát od roku 1954 na rieke Slatina. "Dodnes nie je jasné, kto by mal byť odberateľom úžitkovej vody z neho," podotkla Paulíková.
Doplnila, že vodná nádrž Tichý potok mala zásobovať východ Slovenska pitnou vodou. Nádrž Ipeľ mala mať energetické využitie v súvislosti s jadrovou elektrárňou Mochovce.
