ZVOLEN. Zvolenčanka momentálne žije a pôsobí v Dánsku. Niekoľkonásobná slovenská šampiónka sa venuje bedmintonu od deviatich rokov. Pohodlne sa usaďte, 24-ročná hráčka nám pootvorila dvere do svojho súkromia.
Najväčší úspech
Za najväčší úspech považujem 9. – 16. miesto na Európskych hrách v Minsku 2019. Pre európsky bedminton to bolo jedno z najväčších podujatí v tom roku. Táto, dá sa povedať, niečo ako „mini olympiáda“, bola pre mňa obrovská pozitívna skúsenosť s veľkým úspechom.

Stretli sa tam len tí najlepší z každej krajiny, takže úroveň a konkurencia bola naozaj vysoká. Zo štvorčlennej skupiny som do hlavnej súťaže postúpila z druhého miesta po dvoch výhrach a jednej prehre proti Dánke, neskoršej víťazke turnaja. V pavúku som odohrala kvalitný zápas, no proti silnejšej hráčke z Turecka to nakoniec nestačilo.
Najväčší trapas
Za svoju bedmintonovú kariéru som si nazbierala veľa zážitkov. Neviem, či sa tento moment počíta ako „trapas“, ale v tejto chvíli mi nič lepšie nenapadá. Stalo sa to za juniorských čias, na reprezentačnom výjazde na medzinárodnom turnaji v Litve. Po dvoch úspešných dňoch bola nálada v tíme veľmi pestrá.
Večer pred finálovým dňom sme si išli všetci spoločne kúpiť do supermarketu jedlo. Rozdelili sme sa a nakoniec sme sa všetci stretli v aute. To, čo sa udialo za tú polhodinu, a koho to bol nápad, už asi nikdy nezistím. Veselo sme prišli na hotel, vybalili sme si veci, a čo nenájdem v mojom bedmintonovom bagu? Sušené rybičky – sardinky. V teniskách, medzi oblečením, pri raketách...
Bol to neskutočný smrad, ktorého som sa nedokázala zbaviť ani po minutí celého dezodorantu. Pre chlapcov obrovská sranda, pre mňa nezabudnuteľná trauma. Na ďalší deň som nastupovala na niekoľko semifinálových zápasov. Nebolo mi všetko jedno, v nedeľné ráno mi veci stále silno smrdeli a cítila som sa trápne, keď som nastupovala na svo
je zápasy. Zostala som ale silná, a na záver som celý turnaj vo dvojhre vyhrala, a odniesla som si aj striebornú a bronzovú medailu zo štvorhry a mixu. Nakoniec sme sa celú cestu domov na tejto príhode zabávali.
Najťažší zápas
Jeden z mojich najťažších zápasov som odohrala práve na domácom medzinárodnom turnaji Slovak Open, ktorý je zároveň aj našim najväčším slovenským podujatím. Výnimočne som v ten rok nastúpila do všetkých troch disciplín: dvojhra, štvorhra a mix. Vedela som, že to nebude prechádzka ružovou záhradou, ale tretí hrací deň ma odrovnal na dobrých pár dní.
Pre info, zvyčajne na turnaji odohrám jeden až dva zápasy za deň. Tentokrát som mala na programe 4 zápasy. Prvé tri som zvládla a na štvrtý – štvrťfinále dvojhry proti ukrajinskej „bežkyni“, som nastupovala ešte stále nabudená. Nekonečne dlhé výmeny mi postupne brali posledné zvyšky energie. Bol to boj o každý bod.
Nechala som na kurte, po troch setoch a po 1 hodine a 15 minútach (môj doteraz najdlhší zápas), úplne všetko. Po prehratom poslednom sete 13:21 a po podaní ruky súperke a rozhodcovi som neprešla už ani krok. Zvalila som sa v slzách, bez dychu a v „šoku“ na zem a pamätám si len, ako mi tréner rýchlo dával do úst hroznový cukor.
Najväčší súper/rival
Linda Zetchiri z Bulharska a Ksenia Polikarpova z Izraelu. Proti o 8 rokov staršej Linde som za posledný rok prehrala 4-krát a zatiaľ som nenašla riešenie na jej „zákerné“ údery.
S Kseniou, o 5 rokov staršou hráčkou, som za svoju kariéru odohrala 4 turnajové zápasy a viacero tréningových, ale jej vysoká bojovnosť a silná mentalita vždy zvíťazia nad našimi dlhými výmenami. Ja ale veriť neprestávam a naše ďalšie stretnutie, či s Lindou alebo Kseniou, vezmem ako výzvu a novú šancu.
Najväčší vzor
Lewis Howes, je to americký motivačný speaker a life coach. Je to osoba, ktorá pomáha všetkým naokolo a cez zaujímavé a inšpiratívne rozhovory s ľuďmi z rôznych oblastí, šíri do celého sveta pozitivitu a lekcie do života.
Robí to cez svoj podcast a knihu nazvanú The School of Greatness, a cez Youtube kanál a Instagram pod svojím menom. Jeho aktívny a zdravý životný štýl spolu s jeho priateľskou povahou ho robia skvelým človekom a zároveň aj mojím vzorom.
Najlepší priateľ
Tu by som chcela spomenúť troch ľudí, ktorí pre mňa znamenajú veľa. S priateľom Maxom z Belgicka, tiež profesionálny bedmintonista, nemôžeme byť v momentálnej situácii spolu, ale každý deň sme v kontakte a navzájom sa motivujeme do kondičných tréningov, ktoré teraz prebiehajú väčšinou len vonku alebo na záhrade. Zaviedli sme si celkom milý zvyk a v nedeľu večer „spolu“ varíme cez video hovor rovnaké jedlo.