ZVOLEN. Pred siedmimi rokmi - 15. 4. 2013 získal HKM Zvolen po 12 rokoch druhý majstrovský titul. Vtedajší káder bol zostavený najmä z odchovancov a navrátilcov domov.
Kapitánom majstrovskej družiny Petra Mikulu bol odchovanec HKM Zvolen Lukáš Jurík, ktorému sa podarilo ako prvému Zvolenčanovi s céčkom na hrudi zdvihnúť nad hlavu majstrovský pohár.

Keďže si v týchto dňoch pripomíname siedme výročie tohto fantastického okamihu, porozprávali sme sa Lukášom Juríkom, terajším športovým manažérom mládeže HKM Zvolen.
V týchto dňoch je to už neuveriteľných 7 rokov od zisku druhého majstrovského titulu pre HKM Zvolen. Čo vás ako prvé napadne, keď si spomeniete na tento moment?
Tak to ste ma zaskočili. Samozrejme, sú to krásne spomienky. Väčšinou sa vraciam k prvej sérii s Banskou Bystricou. Úvodný zápas doma sme hneď prehrali a Bystrica bola na koni. Posmievali sa nám hráči ako Bambúch, že sme salonkári. A potom sme my vyhrali oba zápasy u nich a celú sériu 4:1.
Samozrejme, vybavuje sa mi finálová séria a dva góly Kamila Brabenca. Najprv jeho gól na 2:0 z prvého zápasu. A potom rozhodujúci gól niečo vyše minúty pred koncom za stavu 1:1, vďaka ktorému rozhodol o našom víťazstve.

Zvolen vyhral základnú časť práve pred Košicami. Poďme na jednotlivé série. Ako si spomínate na sériu proti Bystrici, ktorú sme vyhrali možno až nečakane hladko 4:1?
Prvý zápas, ako som už spomínal, sme prehrali o gól. Nerozhodilo nás to. Počas celej sezóny bolo množstvo duelov, ktoré sme otáčali. Mali sme silu rozloženú do jednotlivých pätiek a boli sme mentálne nastavení na víťazstvá. Chceli sme im vrátiť prehru z play off 2011, kde nás vyradili v siedmom zápase.
My sme šli do vyraďovacej časti z prvého miesta, oni z ôsmeho, ale pri takejto derby sérii sa tabuľkový rozdiel zmaže. Zápasy boli vyrovnané, prvý duel bol nervózny, ale kvalitu sme ukázali a nie náhodou sme cez nich tak hladko prešli.
“Mišo Chovan mal počas finálovej série ešte aj problémy s kolenom. Pamätám si ako sme stáli po zápase v Košiciach za plexisklom, robili sme srandičky. Jemu sa tam šmyklo a to koleno si ešte viac naštrbil. Trénera išiel z toho šľak trafiť.
„
A čo semifinále proti Piešťanom? Tam sme sa naozaj natrápili, o triumfe sme rozhodli až doma v siedmom zápase...
Piešťany nám celú sezónu nepasovali. Nemali sme ich radi, ja osobne tiež nie. Hrali na brejky, doma boli nepríjemní, mali štýl, ktorý nám nevyhovoval. Doma sme tesne vyhrávali, ale u nich sme prehrávali, a pomerne výrazným rozdielom.
Pamätám si tretí duel, keď Laco Čierny vyrovnal niekoľko sekúnd pred koncom od modrej tesne pred koncom zápasu, keď sme hrali už bez brankára. Zo striedačky sme videli ako letel puk pomedzi telá hráčov. Tu nám pomohla aj šťastena, po nájazdoch sme zápas vyhrali.
Pred siedmym stretnutím sme mali aj s vedením klubu poradu, kde sme si povedali, že nedopustíme, aby nám to Piešťany zobrali. A v siedmom zápase sme sa zomkli a vyhrali 5:0.
Poďme už k samotnému finále. Ako si spomínate na finálovú sériu? Vyhrávali ste už 3:0 na zápasy, štvrtý duel u nich ste prehrali 2:6...
Mám doma k tomu pamätnú knihu, občas si na YouTube pozerám zábery, ktoré tam sú z tejto série. Domáce zápasy sme vyhrali veľmi tesne, prvý dokonca po nájazdoch.
Do Košíc sme šli s tým, že tam chceme vyhrať aspoň jeden duel. To sa nám podarilo hneď v prvom a to zrejme zlomilo aj Košice. Vo štvrtom zápase to nebolo o tom, že sme chceli titul oslavovať doma, chceli sme mať pokoj.

Vraveli sme si, že séria sa môže ľahko zvrtnúť, nechceli sme riskovať, ale Košice sa ešte spučili a dokázali nad nami vyhrať. Doma sme verili, že sa už do Košíc nevrátime.
Bolo to vyrovnané a tesné, ale prialo nám aj šťastie, ktoré sa ku nám k závere priklonilo. Počas celej sezóny sme dokazovali kvality, ale v play off musíte mať aj potrebné šťastie.
Mišo Chovan mal počas finálovej série ešte aj problémy s kolenom. Pamätám si ako sme stáli po zápase v Košiciach za plexisklom, robili sme srandičky. Jemu sa tam šmyklo a to koleno si ešte viac naštrbil. Trénera išiel z toho šľak trafiť.
Poďme už k piatemu zápasu vo Zvolene. Bol neuveriteľne dramatický, ale aj nervózny. Za stavu 1:1 strelil rozhodujúci gól Kamil Brabenec... Ako si spomínate na tento moment?
To sú tie zábery, ktoré na videách vidím najčastejšie (smiech). Zápas bol nervózny, my sme si pripúšťali, že môžeme urobiť posledný krok. Košice nám dali gól z ničoho, Podkonický vyrovnal ponad brankára. A pri rozhodujúcom góle..., myslím, že Košice tam zle prestriedali a stratili puk pri modrej, čo nečakali.