ZVOLEN. Pandémia nového koronavírusu ovplyvňuje naše životy viac ako sme si dokázali predstaviť.
V rámci mimoriadnych vládnych opatrení ostali zavreté aj školy a výučba prebieha prostredníctvom on-line komunikácie. Na tú v takejto miere neboli zvyknutí pedagógovia ani deti.
V rámci mimoriadnych opatrení Vlády SR ostali zavreté aj školy a výučba prebieha prostredníctvom online komunikácie. Na tú v takejto miere neboli zvyknutí pedagógovia ani deti.
Porozprávali sme sa s učiteľkou matematiky a informatiky Alenou Feriancovou, ktorá je zároveň aj zástupkyňou riaditeľky pre druhý stupeň vo zvolenskej ZŠ Hrnčiarska.
V rozhovore sa dočítate aj:
- Ako prebieha online vyučovanie?
- Aké sú výhody a nevýhody takejto formy výučby?
- Ako sa s tým vyrovnali deti a ich rodičia?
- Čo hovorí učiteľka na zrušenie známkovania?
- Ako budú ďalej pokračovať v medzinárodnom projekte?
Učitelia, žiaci, ale aj nepedagogickí zamestnanci sú vo Zvolene doma od 13. marca, keď primátorka Zvolena odporučila riaditeľom ZŠ a MŠ, ktorých zriaďovateľom je mesto, aby udelili riaditeľské voľno. (Štát uzatvoril školy 16. marca, pozn. autora.) Ako ste prijali toto rozhodnutie vedenia mesta?

Bolo to vhodné rozhodnutie. Vidíme, že včasné opatrenia majú svoje opodstatnenie.
Škoda len, že to nestihlo byť oznámené počas dňa tak, aby si žiaci stihli zobrať domov svoje školské pomôcky či osobné veci.
Ale poradili sme si, priebežne sme žiakom alebo rodičom odovzdali učebné pomôcky počas druhého týždňa karantény, aby s nimi mohli žiaci pracovať doma. Takže sme to zvládli.
V súčasnosti sa učí na školách z domu už približne tri týždne. Istotne to chce väčšiu kreativitu pedagóga. Ako to prebieha?
Kreativita možno nebola na začiatku to pravé slovo. Bol to taký boj o „plynulé pokračovanie pedagogického života“.
Ako ustáť svoju pozíciu učiteľa pred žiakmi, rodičmi, vedením školy, že naozaj pracujeme a nie je to len také odľahčené učenie z domu. V tomto tkvel problém úvodných týždňov, keď snaha učiteľov vykazovať naďalej pedagogickú činnosť len prenesenú spred tabule za počítač spôsobila, že množstvo a náročnosť úloh bola vyššia, ako sa žiadalo.
Najmä prvý týždeň bol veľmi ťažký pre všetkých. Žiakov, ich rodičov, ale aj nás učiteľov. Chceli sme si tak poctivo robiť svoju prácu, že sme nedokázali reálne vyhodnocovať pohľad z druhej strany, detí a rodičov. Ale to je asi zákonitý proces náhlej zmeny a neprebádaných vôd.