ZVOLEN. Už aj na okresných trávnikov na celom Slovensku badať čoraz viac žien rozhodkýň. Jednou z nich je aj mladučká Karla Šlosiariková, 17-ročná študentka zvolenského Gymnázia Ľudovíta Štúra.

Po skončení basketbalovej kariéry presedlala na najmasovejší šport na svete. Nečudo, veď pochádza z futbalovej rodiny.

Karla má za sebou jeden a pol sezóny v úlohe čiarovej rozhodkyne v súťažiach riadených ObFZ Zvolen.
Skôr ako si sa vydala na dráhu futbalovej rozhodkyne, aktívne si sa venovala basketbalu. Aký post si zastávala a prečo si sa rozhodla skončiť?
Hrala som na poste rozohrávačky za basketbalový klub BK Zvolen. Basketbalu som sa začala venovať od svojich desiatich rokov. Moje začiatky boli pod vedením trénera Kotlárika, ktorý mi dal základy tejto hry. Následne po nejakom čase novovytvorený tím prebral mladý tréner Marcel Hliadlovský a po ňom trénerka Andrea Orlová.
Basketbal mi priniesol veľa pozitív do života – sebadisciplínu, zodpovednosť, tímovosť a skvelé kamarátske vzťahy. Moju aktívnu basketbalovú dráhu som musela ukončiť pre zdravotné problémy – atopický ekzém, ktorý momentálne držím pod kontrolou vďaka úspešne nastavenej liečbe.
“Samozrejme, že sa stretávam aj s negatívnymi komentármi. Naučila som sa tieto situácie zvládať s nadhľadom, ale nie vždy je to jednoduché.
„
Nie je žiadnym tajomstvom, že pochádzaš z futbalovej rodiny, takže aj toto zavážilo, že si sa vybrala na dráhu rozhodkyne?
Moja cesta sa prirodzene rozbehla týmto smerom, keďže pochádzam zo športovej a futbalovej rodiny – prastarký Jozef Hrdlička st., starký Jozef Hrdlička ml. a ujo Braňo Hrdlička sa zaslúžili o úspech vo svojej ére zvolenského futbalu.

Čo všetko si musela absolvovať, aby si mohla pískať súťažné zápasy?
Každý polrok absolvujem teoretické školenie, testy a videozáznamy zo stretnutí a fyzické previerky.
Si teda rozhodkyňou v pôsobnosti ObFZ Zvolen. Koľko dievčat/žien okrem teba píska zápasy v našej oblasti?
Momentálne sme len dve, ja a moja kolegyňa Hanka Mytyzeková.

Spomínaš si na svoj prvý ostrý zápas? Ktorý to bol a ako ťa prijali hráči, kolegovia rozhodcovia či diváci?
Presne si to pamätám. Bolo to v dedinke Babiná 11. augusta 2018 a hrali proti sebe Hontianske Tesáre a Dobrá Niva B (Babiná). Bol to pre mňa nový, mierne stresujúci zážitok, padali aj ostrejšie slovné výrazy niektorých temperamentných hráčov, ale, našťastie, zápas som zvládla celkom dobre.
Futbal je stále prevažne mužskou záležitosťou. Čo hovorí na to tvoje okolie, že si futbalovou rozhodkyňou?