ZVOLEN. Súťažný ročník 2019/2020 v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži dopadol neslávne. Kvôli hrozbe šíriaceho sa koronavírusu kompetentní rozhodli o zrušení aktuálneho ročníka po 55. odohraných kolách (základná časť + nadstavba).

HKM Zvolen skončil na 6. mieste so ziskom 91 bodov so skóre 186:152. Aj keď sa teda sezóna neodohrala celá, je na čase a na mieste bilancovať. Tréner zvolenských hokejistov Andrej Podkonický ponúkol týždenníku MY rozsiahly rozhovor.
Pred začatím sezóny 2019/2020 ste aj v rozhovore pre náš týždenník potvrdili, že od začiatku idete vyhlasovať, že Zvolen chce hrať finále. Avšak sezóna nebola vôbec dobrá. Poďme na to postupne. Samozrejme, play off sa neodohralo, a už je zbytočné polemizovať o tom, že to všetko mohlo byť iné. Šieste miesto po 55. kolách nie je lichotivou vizitkou. V čom vidíte príčiny nie príliš vydarenej základnej časti?
Určite nie sme spokojní s umiestnením. Počas sezóny sme mali obrovské výkyvy. Dokázali sme vyhrať niekoľko zápasov po sebe a naopak, potom sme mali šnúru prehier. Mali sme problém hlavne so silnejšími súpermi. Myslím, že so Slovanom sme túto sezónu ani nevyhrali. Proti Bystrici alebo Košiciam to nebolo až také zlé. Sila mužstva sa ukázala práve v týchto zápasoch. Náš tím nebol tak vyvážený, ako sme si predstavovali.
Poďme sa porozprávať aj o pozitívach sezóny. Ktoré sú to?
Dávali sme veľa gólov. Počas víťazných sérií sme dominovali, chvíľu sme boli tímom, ktorý strelil v lige najviac gólov. Za pozitíva považujem aj výkony gólmanov. Rudy (Tomáš Tomek, pozn. autora) nás držal v ťažkých zápasoch. Aj Juraj Hollý mal dobrý začiatok, potom dostával menej príležitostí a vyšiel z tempa a nedokázal sa dostať späť.
“Medzi hráčmi, ktorých výmenu som požadoval bol napríklad aj produktívny Brock Trotter. Bol ofenzívny, ale mal veľké problémy v bránení a nebol tímový hráč.
„
Keď sa tímu okolo novembra prestalo prvýkrát dariť, vedenie urobilo krok, že dotiahlo do HKM k vám rovnocenného partnera - kanadského trénera Dona Nachbaura. Kto hokej sleduje vie, že je vyznávačom defenzívneho štýlu hry. Po príchode Nachbaura sa začali nabaľovať odchody hráčov, za všetkých spomeniem produktívneho Kylea Bonisa. Nik nespochybňuje jeho kvality, ale bol to s odstupom času podľa vás správny krok?
To je ťažká otázka. Predtým ako Don prišiel, tuším sme doma prehrali s Trenčínom 2:1 a ja som odišiel na reprezentačný zraz. Počas prestávky sme sa o tom v klube bavili, že chcú priniesť nového trénera. Keď som sa dozvedel, že príde Don, chcel som ostať. Avšak musím povedať aj to, že som vedel už predtým ako prišiel Don, že tento tím nie je vyvážený a nie je dostatočne silný na play off. Základná časť je totiž niečo úplne iné ako vyraďovacia. Nemali sme silové typy hráčov, ako mala napríklad Banská Bystrica. V našich troch útokoch boli ofenzívni hráči, ale mali sme troch vzrastovo menších centrov – Špirko, Trotter a Marco Halama. Na play off potrebujete aj hráčov, ktorí sú silní v súbojoch, preto prišiel Andrej Šťastný. A mal prísť aj Langkow.
Prehrávali sme veľa vhadzovaní, nedohrávali sme súboje, v obrannom pásme sme robili len oblúky. Bolo jednoduché proti nám hrať. Nevravím, že útočníci mali zraňovať protihráčov, ale svoje súboje nedohrávali. Apeloval som na vedenie klubu ešte pred Donovým príchodom, aby sa vymenilo pár hráčov.
Medzi hráčmi, ktorých výmenu som požadoval bol napríklad aj produktívny Brock Trotter. Bol ofenzívny, ale mal veľké problémy v bránení a nebol tímový hráč. Zaujímali ho len body a nie úspech tímu. Spomínaný Kyle Bonis bol produktívny, ale tiež mal problémy v bránení.

Vedenie sa rozhodlo, že príde Don, ktorý veľa vecí zmenil, ale to, čo žiadal od hráčov, a stálo ma to miesto, nedokázal zmeniť ani on. A preto si myslím, že mužstvo by v play off nebolo veľmi úspešné.
Andrej, vám sa ako teda spolupracovalo s Donom Nachbaurom?
Dona si pamätám ešte keď som hral v juniorke. Trénoval jedno družstvo, ktoré proti nám hrávalo. Nachbaur trénoval dva roky v NHL a asi 32 rokov v juniorských súťažiach, a je to veľmi skúsený kouč. Myslím, že som sa od neho veľa naučil, ale nielen ja, ale aj Michal Kobezda a aj Jaro Török. Don chcel od každého stopercentný prístup a chcel, aby sa každý chcel zlepšovať, nielen od hráčov, ale od všetkých, ktorí boli v tíme. A to veľa ľuďom nevoňalo.
Systém sme mali s Donom podobný. Ale vedenie tímu, mítingy a rozprávanie sa s hráčmi, tam ma veľa naučil. Takisto aj to, ako videl a čítal hru počas zápasov. Dokázal prečítať veľa maličkostí a chyby u nás, ale aj u súperov. Denno-denne sme trávili na videu od rána niekoľko hodín. Bola to pre mňa veľká škola.
Nechceme dávať na tamtamy, ale už aj pred Nachbaurovým príchodom sa hovorilo, že chalani nie sú dobrá partia. Môžete to potvrdiť?
Poviem to tak, že partia nebola ideálna.
Ako sa vám tým pádom spolupracovalo s hokejistami v tíme?
Spolupráca nebola zlá, ale hráči si musia uvedomiť, že ak mužstvo chce byť úspešné, musí tvrdo pracovať a chcieť sa zlepšovať. Hráči veľakrát hľadajú ľahšiu cestu a vyhovárajú sa.