ZVOLEN. „Bola presne taká, ako o nej píšu. Pracovitá, skromná. Často sa červenala, pretože bola trémistka. Ale bola tiež nesebecká a veľmi húževnatá,“ povedala na piatkovom spomienkovom podujatí o Martine Kušnírovej Noémi Beljak Pažinová, Zvolenčanka, ktorá vedie Katedru archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Martinu učila a dobre poznala. Univerzitu Martina vyštudovala pred šiestimi rokmi a tri roky pracovala s Beljak Pažinovou na archeologickom výskume na Pustom hrade aj na blízkej Peťuši.
„S nálezmi sme boli aj na zámku a cez toto námestie, kde teraz stojíme, sme chodievali spolu do múzea,“ podotkla Beljak Pažinová.
„Martina chcela zmeniť svet, chcela Slovensko urobiť lepším. Ten pocit, keď som sa o jej smrti dozvedela, je neopísateľný. Dovtedy som si nevedela predstaviť, že sa na Slovensku a vôbec v strednej Európe v 21. storočí môže niečo také stať,“ doplnila.
„Martinka s Jankom mali jedinú túžbu: žiť skromne, založiť si rodinu, žiť pravdu. Strašne to bolí a dali by sme čokoľvek za to, aby mohli zažiť aspoň kúsok zo šťastia, ktoré plánovali. Ich túžba však narazila na túžbu po moci a peniazoch. A proti tomu tu aj dnes stojíme,“ odkázal zhromaždeniu na spomienkovom podujatí za Jána a Martinu otec zavraždeného novinára Jozef Kuciak. Z jeho listu citovala Eva Klementová, manželka iniciátora zvolenského podujatia Jozefa Klementa.
„Stále si vyčítame, že sme ich nedokázali ochrániť, už ich nikdy neobjímeme. Ale vždy budeme bojovať aspoň za zachovanie ich odkazu. Vydržíme, aj keď vyhrať nemôžeme, nič nám ich už nevráti. A je na nás všetkých, aby zlo už nikdy neprestrelilo srdce a hlavu pravde,“ pripomenul Jozef Kuciak.
