ZVOLEN. S titulmi aj bez. Medzi múrmi útulku pre bezdomovcov vo Zvolene píšu svoje bizarné príbehy aj lekári, inžinieri či umelci. Nie je to vždy závislosť od alkoholu, ktorá ľudí pripravila o strechu nad hlavou a donútila ich využívať služby útulku. Hoci je to v spoločnosti predpojatý dôvod.
„Môže za to viac faktorov. Do určitej miery si za to môžu ľudia sami, lebo sa v nejakej situácii zle rozhodnú. Lenže za tým všetkým stojí často príčina, že rodina nefunguje,“ hovorí správca Útulku Nádej vo Zvolene Peter Zátroch.
„Bezdomovectvo sa začína už v rodine. Ak rodina zlyhá, ak napríklad rodičia robia rozdiely medzi deťmi, tie to ťažko znášajú. V dospelosti potom prídu hádky, rodina sa rozpadne,“ konštatuje.
„Niekto vie so skoridlivosťou bojovať viac, niekto menej. Potom je to už len krok k závislosti,“ dodáva s tým, že často sú za bezdomovectvom aj zdravotné problémy.
Zátroch vyštudoval sociálnu prácu, v útulku pracuje už desať rokov. „Každý človek prináša svoju výpoveď. Keď v živote pokročí, má táto práca zmysel. Ak je nádej, ktorú máme aj v názve, to vždy poteší,“ ozrejmuje, čím ho práca napĺňa.
Tú nádej napokon našiel aj tam, kde by ju vôbec nečakal.
Keď zradí zdravie
Je krátko po siedmej večer. Vonku už cítiť, že po peknom slnečnom dni bude noc trochu mrazivá. V útulku je príjemné teplo. Prevažná väčšina „nájomníkov“ sa už vrátila, napriek tomu je tam ticho a pokoj.
Jozef, ktorý v júni oslávil 50 rokov, sa práve vrátil z omše. „Som hlboko veriaci,“ priznáva bez okolkov. Hovorí tiež, že pred 10 rokmi prestal fajčiť.
