ZVOLEN. Posledná rozlúčka s hercom Andrejom Mojžišom, ktorý zomrel 4. februára vo veku 94 rokov, sa uskutoční v pondelok 10. februára o 15. h na javisku jeho domovského Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene.
Od 14.15 tam bude sprístupnená aj kondolenčná kniha pre širokú verejnosť.
Posledný medailón herca Andreja Mojžiša
Andrej Mojžiš sa narodil dňa 16. októbra 1925 v Kremnici a zomrel dňa 4. februára 2020 vo Zvolene. Medzi týmito dvomi dátumami prežil stovky životov divadelných, filmových a rozhlasových postáv, fascinoval tisícky divákov, naplnil svoje poslanie rytiera divadla.
Meno Andreja Mojžiša sa radí k najvýznamnejším menám hereckých osobností na Slovensku. Generáciami milovaná legenda zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského bola neodmysliteľne spätá s mestom Zvolen.
Hercom Divadla Jozefa Gregora Tajovského sa stal v roku 1953 a napriek ponukám z iných divadiel zostal celý život verný Zvolenu. „Načo by som odchádzal, veď aj tu sú diváci,“ zvykol hovoriť. Vďaka svojim kvalitám sa stal jedným z najobsadzovanejších mimobratislavských hercov vo filmoch aj televíznych inscenáciách, jeho hlas znel v mnohých ocenených rozhlasových hrách. V roku 1998 odišiel do dôchodku, spolupráca s divadlom však pretrvala.
Andrej Mojžiš bol mnohostranný herec. Na doskách znamenajúcich svet stvárnil viac ako 150 rôznorodých postáv zo svetového i domáceho repertoáru. Hereckí kolegovia ho označovali za dobrého a vnímavého partnera. V srdciach divákov ostal Mojžiš elegánom, šľachticom, mužom s charizmou, ktorý presvedčivo zahral kráľa aj tuláka.
Jeho divadelný i ľudský výraz sa postupne vyhraňoval na postavách ako boli Neznámy v hre Intermezzo (1957), Teterev v Gorkého Meštiakoch (1957), Mercutio v Shakespearovom Romeovi a Júlii (1958), gróf Vronskij v Tolstého hre Anna Kareninová (1959), Leonardo v Lorcovej Krvavej svadbe (1961), Mat Burke v O´Neillovej dráme Anna Christie (1966), Tesnošil v Kocúrkove (1968), Edgar v hre
Play Strindberg (1969), Profesor Higgins v My fair lady (1969), Vojnický v Čechovovom Ujovi Váňovi (1970), Tartuffe v rovnomennej Molierovej komédii (1973), Gróf Richard vo Zvonovom Tanci nad plačom (1975), Turcaret z hry Pán Turcaret (1977), Kráľ Matej v zámockej veselohre s pesničkami Zálety kráľa Mateja (1978), Don Juan v rovnomennej Molierovej hre (1979), Prospero v Shakespearovej
Búrke (1983), Mikuláš Kopernik v rovnomennej Broskiewiczovej hre (1984), Šašo v Shakespearovej hre Večer trojkráľový (1986), Willy Loman z Millerovej drámy Smrť obchodného cestujúceho (1989), Jano Mihálik v Tajovského hre Hrdina, ktorou sa otváralo zrekonštruované divadlo (1994), Eugen Filadelfi z hry Agáty (2000). Jeho poslednou divadelnou postavou ostal Dedko / Anjel z hry Hugo Karas (2006).
Majstrovstvo Andreja Mojžiša bolo odmenené viacerými vyznamenaniami a cenami. V roku 1998 získal Cenu mesta Zvolen. V roku 2000 Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo. V roku 2007 prevzal z rúk prezidenta SR Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. V roku 2008 Cenu Čestný MOTÝĽ za celoživotný prínos pre DJGT.
V roku 2009 Cenu Kvet kultúry a umenia BBSK za celoživotné dielo. V roku 2015 prevzal Cenu predsedu Národnej rady SR za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania. Získal i ďalšie ceny, najväčšou odmenou však pre neho bola odozva divákov.
V roku 2015 oslávil Andrej Mojžiš vzácne životné jubileum 90 rokov. Pri tejto príležitosti usporiadalo jeho domovské divadlo galavečer na celoslovenskej úrovni „Andrej Mojžiš – Rytier v službách divadla“. Zároveň divadlo vydalo obsiahlu rovnomennú knihu, ktorá bola počas večera pokrstená anjelským páperím z kostýmu jeho poslednej postavy zamaskovaného ANJELA z hry Hugo Karas.
Krstným otcom bol vtedy herec Leopold Haverl, ktorý pri fúknutí do páperia povedal „Andrej, takto poletíme do nebíčka, však?“. Kniha je prierezom celoživotným Mojžišovým dielom a holdom jeho domovského divadla hereckému majstrovi.
Andrej Mojžiš v jednom rozhovore definoval „pokoru, úctu a toleranciu“ ako základné vlastnosti pre hereckú profesiu.
„Ďakujeme vám, pán Mojžiš, že ste desaťročia tieto kvality vkladali do každej jednej postavy, v ktorej topánkach ste na scéne kráčali,“ napísalo divadlo.
