ZVOLEN. Žiaci 6. B. zo ZŠ Hrnčiarska vo Zvolene pod vedením triednej učiteľky Patricie Valentínovej samostatne vypracovali otázky a čakal ich veľký deň D.
V jedno štvrtkové dopoludnie sa spolu s nami vybrali na tréning HKM Zvolen, po ktorom prišla ich chvíľa. Urobili rozhovor so štyrmi hráčmi v angličtine.
Klub nám vyšiel v ústrety a do jednej zo šatní vošli príjemne naladení kanadský útočník Kyle Bonis, Rastislav Špirko, Garrett Thompson a obranca Willie Corrin.

Deti boli úžasné. Nehanbili sa, hovorili pekne plynulo a zrozumiteľne. Chválili ich samotní hráči. Rozhovor trval takmer hodinu, po ňom zavítali aj do kabíny. Nadšení šiestaci sa odfotili so svojimi obľúbenými hráčmi a okrem nezabudnuteľných zážitkov si odniesli aj cenné podpisy.
Projekt týždenníka MY, ZŠ Hrnčiarska a HKM Zvolen sa uskutočnil rámci CLIL hodín anglického jazyka.
Koľko rokov ste mali, keď ste začali s hokejom?
Kyle Bonis: Mal som tri roky, keď som sa naučil korčuľovať.
Rastislav Špirko: Mal som štyri roky.
Garrett Thompson: Mal som tri roky, vyrastal som pri rybníku.
Willie Corrin: Tiež som mal tri roky, takže celkom skoro.
Prečo ste sa rozhodli pre hokej?
K. Bonis: Keď si z Kanady skrátka hráš hokej. Môj otec hral hokej, keď som bol dieťa mal som príliš veľa energie, tak ju bolo treba niekde vybiť.
R. Špirko: Ako štvorročný som nevedel, čo chcem robiť, ale jedného dňa ma môj otec vzal na ľad a už mi to ostalo.
G. Thompson: Hokej hral môj starší brat aj otec. Začali sme hrať na ulici a hokeju som prepadol.
W. Corrin: Pochádzam z malého mesta, kde nebolo čo iné robiť, len hrať hokej. Ja som hral hokej, moji priatelia ho hrali, a tak ma to chytilo. Stal sa zo mňa hokejový závislák.
Ktorá bola doposiaľ vaša najlepšia sezóna?
K. Bonis: Hrám už dlho - 27 rokov, takže je ťažké vybrať jednu najlepšiu. Mali sme to šťastie s Garrettom, že sme v minulej sezóne získali nórsky titul. To sa mi ešte nikdy predtým nepodarilo. Bolo to super. Je to niečo, čo si budem pravdepodobne dlho pamätať.
R. Špirko: Moja najlepšia sezóna bola v Česku. S Pardubicami som získal titul, v jednom tíme som hral v Dominikom Hašekom. Dobré spomienky mám aj na svoj prvý rok v ruskej KHL, keď som hral za Jekaterinburg.
G. Thompson: Ako povedal Kyle, vyhrali sme nórsky titul, bol to veľký úspech. Bolo to výnimočné a zábavné. Vzniklo tam veľa priateľstiev so spoluhráčmi a s celým tímom.
W. Corrin: Nikdy som nič také ako chalani nevyhral. Za najväčší osobný úspech považujem minulú sezónu v Nemecku. Stal som sa najproduktívnejším obrancom ligy a mal som najlepšie čísla v hodnotení +/-.

Kto bol vašim vzorom?
K. Bonis: Keď som začal hrávať, bol to Jarome Iginla. Keď som bol starší, tak som si uvedomil, že vôbec nehrám ako on. Avšak, Iginla bol pravdepodobne prvý hráč, ktorého som sledoval. Teraz ma baví sledovať chalanov, ktorí sú odo mňa mladší o 10 až 12 rokov, a hrajú lepšie ako ja. V NHL a Európe je veľa výborných mladých hokejistov. Keď prídem v lete domov a korčuľujeme s deťmi, ktoré sú o pár rokov starší ako vy, vidím, akí sú úžasní hráči a tvrdo na sebe makajú. Momentálne vlastne nemám žiadny idol, ale baví ma sledovať ako sa vyvíjajú ostatní mladí hráči.
R. Špirko: Presne ako povedal Kyle, je veľa hráčov, od ktorých som sa aj ja snažil niečo naučiť. Ale jeden hráč vyniká nad všetkými, a tým je Wayne Gretzky. Zo Slovákov som obdivoval Žigmunda Pálffyho.
G. Thompson: Bol to môj o dva roky starší brat. Vždy som sa snažil byť taký dobrý alebo aj lepší ako on. Nikdy sa mi to nepodarilo a to ma rozčuľovalo. Dlho som obdivoval aj Bobbyho Orra.
W. Corrin: Pre mňa bol vzorom Jason Blake, ktorý hral svojho času na univerzite v Severnej Dakote, v ktorej neskôr pôsobil aj Rasťo Špirko. On je dôvod prečo som si na dres vybral číslo 5. Bol to môj idol. Kkeď som ho stretol, zistil som, že to je fajn chalan. Hovorí sa, že by si sa so svojim idolom nemal stretnúť, ale v mojom prípade sa to stalo, a bol to super zážitok.
Vedeli ste niečo o HKM Zvolen pred vašim príchodom do klubu?
K. Bonis: Hľadal som si informácie o Slovensku. Vlani tu hrával Davis Vandane, s ktorým som pred pár rokmi pôsobil v jednom tíme. On mi poskytol pár informácií. Niečo som sa dozvedel aj od iných hráčov, ktorí už na Slovensku hrali. Keď pochádzaš zo Severnej Ameriky a hráš v európskych krajinách, najdôležitejšie je zistiť si niečo o krajine ako takej. Baví ma spoznávanie nových kultúr.
“Som unesený z toho, ako dobre viete v tomto veku po anglicky. Pokračujte v tom, lebo vám to pootvára mnohé dvere.
„
R. Špirko: Samozrejme, keďže som Slovák, Zvolen poznám. Hrali sme tu mnohokrát. Myslím, že som mal 17 rokov a pred play off ma vymenili práve do juniorky Zvolena. Bolo to prvýkrát, čo som opustil moje rodné mesto. A teraz som opäť tu.
G. Thompson: Niečo som si pozisťoval. Rozprával som sa s pár priateľmi, ktorí už hrali na Slovensku za Banskú Bystricu. Fuuuuuj (smiech). Vedel som, že je tu dobrý tím, ktorý chce vyhrávať a to ma sem prilákalo.
W. Corrin: Takisto ako chalani, pozisťoval som si niečo o krajine, kto sem príde hrať a kto už je v kádri. Tiež mám pár kamošov, ktorí hrajú za Banskú Bystricu, tak som im zavolal a pýtal sa na klub vo Zvolene.
Kto je váš najlepší kamarát v tíme?
K. Bonis: Povedali ste, že máte 11 rokov. S Garrettom hrávam viac rokov, ako ste vy na svete. Spoznali sme sa, keď som mal 18 alebo 19 rokov. Mal som to šťastie, že sme cestovali spolu a hrávali v rovnakých tímoch už od juniorských čias. V Severnej Amerike sme boli chvíľu aj súperi a v Európe sme boli spoluhráči. Som šťastný, že môžem hrávať s takýmto super chalanom. Aj v Európe sme si našli obaja ďalších dobrých kamarátov.
R. Špirko: Som nekonfliktný typ človeka, ktorý dokáže vychádzať s každým, takže nemôžem povedať jedno meno. Mám rád všetkých týchto chalanov. Veľa chalanov je slobodných a bez záväzkov Takže, pre mňa je to trochu ťažšie, lebo som starší ako väčšina kabíny a mám deti. (smiech). S chalanmi až tak veľa času mimo ľad netrávim. Takmer po každom tréningu sa vraciam do Martina za svojou rodinou.
G. Thompson: Ako povedal Kyle, v dnešnej dobe je jedinečné, keď s niekým hráte povedzme dva roky, nie to ešte tak dlho ako my dvaja. Potom spoznáte chalanov, s ktorými hrávate počas jednej sezóny, ako ja teraz vo Zvolene. Niektorí dokonca odídu počas ročníka do iných klubov. Uvedomujem si, že sa možno sa s nimi už nikdy v živote neuvidíme, ale aj napriek tomu, je vytváranie takýchto priateľstiev pekné.
W. Corrin: Rastislav Špirko je môj najlepší kamarát v tíme (smiech).
Proti komu sa vám najťažšie hrá v našej lige?
K. Bonis: Ťažká otázka (smiech). Príšerne som hral proti Slovanu. Dvakrát. Majú veľmi silný tím s dobrou defenzívou. V zápase proti nim sa cítim malý a slabý. Dúfam, že nájdeme spôsob ako sa zlepšiť a zdolať ich.
R. Špirko: Súhlasím s Kylom. V oboch zápasoch proti Slovanu sme hrali veľmi zle. Majú veľkých obrancov a hrajú tvrdý hokej. Proti nim sa nám hrá ťažko. Dúfame však, že už sme našli spôsob ako ich zdolať.
G. Thompson: Súhlasím. Slovan a možno Trenčín. Trenčania sú iní súperi, proti nám sa vždy dokážu vyhecovať k najlepšiemu výkonu.
W. Corrin: Už som štvrtý, ktorý súhlasí so Slovanom. Sú väčší, majú najtvrdší tím. Už sme z toho otrávení.
Mali ste na ľade nejakú veľkú bitku?
K. Bonis: Je to už veľmi dávno. Poslednú bitku som zažil,asi pred 6 rokmi.
R. Špirko: Nie som typ hráča, ktorý sa na ľade bije. Avšak, keď som hral juniorku v zámorí, skočili na mňa traja hráči. Chcel som byť hrdinom, jedného z nich som stiahol, lenže hráč mal na prilbe košík a nemohol som ho ani udrieť. A vlastne, som ani nemal čas niečo urobiť. Bolo to veľmi rýchle a nakoniec som to bol ja, kto dostal ranu, a zlomili mi nos. Takže, Ttoto je moja jediná skúsenosť s bitkou.