KRIVÁŇ. Popri tatranskom vrchu Kriváň, ktorý je jedným zo symbolov krajiny, sa na Slovensku nachádza aj obec s rovnakým názvom. Neleží však v blízkosti mohutnej hory, ale priamo v strede Slovenska na Podpoľaní v okrese Detva.
Názov dediny Kriváň však môže mať korene práve pod Tatrami, odkiaľ pred stáročiami prišli pod Poľanu prví osadníci.
"Je niekoľko názorov na to, prečo je náš Kriváň Kriváňom," hovorí bývalý starosta dediny a znalec miestnej histórie Ivan Konôpka.
"Existuje príbeh, podľa ktorého stál voľakedy na miestnom majeri krivý strom, alebo povesť, že tu žila krivá žena, či tá o tom, že sa tu kedysi usadil zranený vojak, ktorý na jednu nohu kríval," hovorí ďalej.
"Najčastejšie sa však spomína poloha obce a cesty, ktorá sa tam 'krivila' na jednu či druhú svetovú stranu," dodáva. Karol Anton Medvecký vo svojej monografii Detva z roku 1905 dokonca uvádza, že pomenovanie obce pochádza od krivej cesty cez Mních.
Konôpka sa však na základe štúdia histórie dediny prikláňa k názoru, že názov prišiel s prvými osadníkmi, ktorí začali toto územie osídľovať niekedy v 18. storočí po tom, ako sa desaťročia predtým podarilo vyhnať z oblasti Turkov, ktorí región dlhodobo plienili a pôvodných obyvateľov odvádzali do otroctva.
"Veľa ľudí sem totiž prišlo z Liptova a najviac z Oravy z tamojšej obce Krivá. A práve chlapov z Krivej začali miestni označovať slovom Kriváň," hovorí.
Podľa Konôpku sa v obci napríklad dodnes v hojnom počte vyskytuje priezvisko Chlebničan.
"Je jasné, že ich predkovia k nám prišli z oravskej Chlebnice. No a priezvisko Malatinec, ktoré je časté v susedných Korytárkach, má celkom isto pôvod v ďalšej oravskej obci Malatiná," priblížil.
