ČABRADSKÝ VRBOVOK. Rok 2019 sa na hrade Čabraď v okrese Krupina niesol v znamení obnovy južného portálu tretej vstupnej brány.
Združenie Rondel, ktoré stojí za prácami na tomto hrade, pracovalo v sezóne aj napriek tomu, že sa tento rok nerobil projekt s nezamestnanými.
Od začiatku mája do konca septembra postupne pribúdajú veľké bloky ostenia portálu, realizované na mieste z umelého kameňa.
"Robí sa tak prvá etapa plánovanej obnovy, ktorá bola tri roky odkladaná. V rámci nej sa zrekonštruovalo celé ostenie bránky pre peších a bočné kvádre veľkej brány. Popri tom sa zrekonštruovali aj časti muriva v interiéri suterénu, nachádzajúce sa pod portálom," priblížil predseda združenia Albert Loydl.
Z dediny zostala hromada kamenia. Ľudia ustúpili užovkám Čítajte Do rekonštrukčných prác bolo zapojených množstvo dobrovoľníkov aj zo zahraničia. Najväčšou skupinou zahraničných dobrovoľníkov bolo 60 skautov z Belgicka, ktorí pomohli s dopravou materiálu na hrad.
Okrem toho čistili hrad od náletov, kosili nádvoria a robili iné drobné práce.
"Spolupracujeme tiež s ochranármi a priateľmi herpetofauny, vďaka čomu sa podarilo vyčistiť v podhradí časť ruín a vytvoriť tak vhodné prostredie pre plazy," pripomenul zástupca združenia.
Hrad sa nachádza na území štátnej prírodnej rezervácie na ochranu plazov.
V nasledujúcich rokoch budú pokračovať v ďalšej etape obnovy tretej brány. Nad portálom treba ešte domurovať chýbajúce murivo tak, aby sa podoprela zachovaná koruna múru.
Do niekdajšieho kempu chcú vrátiť život Čítajte "Keď bude stena stabilizovaná a nebude ohrozovať návštevníkov, môžeme zrealizovať drevenú konštrukciu mosta vedúceho ponad priekopu, čím sa sprístupní pôvodný vstup do horného hradu," doplnil Loydl.
Hrad Čabraď vznikol približne v polovici 13. storočia. V roku 1276 bol jeho majiteľom comes Derš z rodu Huntovcov. Tento zabudnutý klenot chránil v minulosti prístup k banským mestám a preto oň často bojovali rôzne vojská.
Na začiatku 14. storočia hrad dobyl Matúš Čák a v polovici 15. storočia ho obsadilo vojsko Jána Jiskru. Od roku 1622 bol majetkom Petra Koháryho. V majetku rodu zostal až do svojho zániku v roku 1812, keď ho posledný mužský potomok Koháryovcov dal podpáliť. Odvtedy pustol.
