KRUPINA. Píše básne, piesne i rôzne príbehy. Iba jedenásťročná Krupinčanka Barbora Melichová, ktorá navštevuje Základnú školu Jozefa C. Hronského, objavila svoju lásku k čítaniu a najmä písaniu už ako prváčka.
Podľa slov jej mamy vždy inklinovala k textu ako takému. „Keď mala Barborka iba pol roka, zaujímali ju leporelá. Ako päťročná sa sama naučila čítať a písať tlačené písmená.
Pamätám si, že spisovala zoznamy, čo sa u nás doma nachádza v ktorej izbe. V štvrtej triede vyrobila každému spolužiakovi z papiera srdiečko s básničkou o ňom a ilustráciou, ktorá ho vystihovala.
Neustále tvorí a jednu pieseň napísala dokonca aj v angličtine,“ opisuje umelecké sklony svojej dcéry Alexandra Melichová, ktorá je slovenčinárka.
Bez klasiky to nejde
Mladá autorka sa začala postupom času orientovať na konkrétnych spisovateľov.
„Keďže učím slovenský jazyk, vždy sme mali doma veľké množstvo kníh.
Ján Paulíny: Dnes mladí chodia bežne po svete, ja som potreboval povolenku do iného okresu Čítajte Preto som sa rozhodla, že jej ukážem klasiku, autorov ako Mária Rázusová-Martáková, Ľudmila Podjavorinská či Pavol Dobšinský.
Neskôr sme rady čítali diela od Gabriely Futovej, Marty Hlušíkovej a tiež Toni Revajovej,“ hovorí pyšná mama.
Aj vďaka tomu sa inšpirovaná Barbora začala venovať písaniu poézie i prózy a jej prozaické príbehy majú dnes aj tridsať strán.
So svojou tvorbou povyhrávala aj viaceré literárne súťaže – získala Cenu J. C. Hronského, druhé miesto za poéziu a prózu v súťaži Kováčova Bystrica a tiež sa stala laureátom v súťaži Detský literárny Zvolen.
Nadanie po predkoch
Šikovná 11-ročná žiačka svoj umelecký talent zdedila.
Ako tvrdí Alexandra Melichová, jej dcéra sa okrem písania venuje aj ďalším aktivitám; recituje, tancuje, spieva, hrá na husliach, klavíri, píšťalke a tiež šije.
„Moja mama, teda Barborkina babka, bola tiež slovenčinárka a vedela vymýšľať básne pre deti. Aj ja som v detstve vyhrala niekoľko literárnych súťaží,“ priznáva Barborkina mama.
„Čo sa týka výtvarného talentu, ten zdedila po mojich rodičoch, starý otec bol dokonca maliar.
A napokon, hudobné nadanie má po manželovi. Keďže sme folkloristi, aj naše dcéry vedieme k láske k folklóru,“ teší sa Melichová.
Ukážka z tvorby
S básňou Život vyhrala Barbora Melichová regionálnu súťaž Detský literárny Zvolen. V marci jej zomrela babka.
Čo chce od nás život,
to nikto nevie.
Život nám dáva,
život nám berie.
Život nám berie
milovaných ľudí,
nevinných trestá,
kadekoho súdi.
Život nám dáva
to najkrajšie zo sveta.
Studené zimy,
horúce letá.
V lete nám dáva
kvety - sedmokrásky.
Inokedy zas
pocity lásky.
Čo chce od nás život,
to nikto nevie.
Život nám dáva,
život nám berie.
Život nám berie,
čo sme mali radi,
a pri tom celý svet
farbami sladí.
Život sa veru
predvídať nedá.
Či príde bohatstvo,
či príde bieda.
Žije ním príroda,
žije ním celý svet,
Krajšieho slovíčka
jak život isto niet.
Čo chce od nás život,
to nikto nevie.
Život nám dáva,
život nám berie...
