Detva - Rokovanie detvianskeho mestského zastupiteľstva 28. apríla odvolalo riaditeľku Domova dôchodcov v Detve Martu Vančovú. Od 1. júla 2002 je detviansky domov dôchodcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta. Na rozdiel od škôl ho Mesto mohlo, aj nemuselo zobrať. Poslanci rozhodli – zariadenie, ktoré sa postará o starých ľudí, je v Detve potrebné. Ako mestské zariadenie, patrí aj domov dôchodcov pod oddelenie školstva, kultúry a sociálnych vecí. Prečo došlo k náhlemu odvolaniu riaditeľky? „Boli tu problémy v komunikácii, aj v plnení si úloh,“ hovorí viacmenej všeobecne vedúci oddelenia školstva, kultúry a sociálnych vecí Pavel Lalík. Podľa neho nešlo o náhle rozhodnutie. Sťažnosti sa hromadili, bolo ich treba riešiť. Komunikácia medzi mestským úradom a domovom dôchodcov poriadne škrípala. Názory si vymieňali písomnou formou. Vedúci oddelenia musel konať.
Už správa z výkonu štátneho dozoru z marca 2004, ktorú vypracovali pracovníci ministerstva, konštatovala porušovanie zákona, dokonca aj rozpor s Ústavou SR. Riaditeľka časť nedostatkov odstránila, časť podľa Pavla Lalíka odmietla. Nedostatky zistila aj finančná kontrola v októbri a novembri 2004. Najmä nehospodárne či neoprávnené využívanie služobného auta. Reakcia riaditeľky bola vraj rovnako odmietavá. Poslaneckú kontrolu z Mesta mal domov dôchodcov aj v decembri a v januári. Závery, ktoré predložil kontrolór na februárovom zastupiteľstve, riaditeľka podľa vedúceho oddelenia Lalíka opäť odmietla akceptovať. Prišlo prvé varovanie od primátora – pokarhanie za porušenie pracovnej disciplíny. Vzťahy neboli najlepšie ani medzi riaditeľkou a niektorými obyvateľmi. Vznikol krízový štáb a urobil petíciu. Podľa krízového štábu sa vraj riaditeľka správala ako diktátor. Sama petícia by nemohla byť dôvodom na odvolanie, veď ju podpísali iba štyria obyvatelia. „Bral som to s rezervou, no opakovali sa tu konštatovania, ktoré zazneli aj inde,“ dodáva Pavel Lalík. Napríklad v sťažnosti na zlé zaobchádzanie s dôchodcami z marca 2005. Tú napísal nespokojný príbuzný jednej obyvateľky, ktorý nakoniec podal na prokuratúru oznámenie z podozrenia na trestný čin. Pre úplnosť treba uviesť, že na obhajobu riaditeľky podpísali petíciu asi tridsiati obyvatelia. V nej napísali, že riaditeľka je dobrá a milá. Na rokovanie zastupiteľstva 28. apríla prišli podporiť riaditeľku aj zamestnanci a niektorí obyvatelia. Napriek tomu poslanci rozhodli o odvolaní. „Chyby spraví každý. Pani Vančová však nemala snahu o nápravu. Vystupovala autokratívne a direktívne...“, dodáva vedúci oddelenia.
V samotnom domove boli názory na prácu riaditeľky rôzne. „S pani riaditeľkou som nemal žiadne problémy,“ hovorí dôchodca Karel Kočvara. Podľa neho nikomu vraj neubližovala, kto to tvrdí - ten si vymýšľa. „Ja však viem, koho je to práca,“ dodáva zamyslene. Podobne reagovala aj ďalšia obyvateľka. „Vychádzala som s ňou výborne,“ hovorí pani Anna, no pripúšťa, že niektorí ľudia mali s riaditeľkou spory. Na odvolanie to však podľa nej rozhodne nebolo. „Boli sme spokojní,“ dodáva sedemdesiattriročná pani Anna. Priezvisko odmieta prezradiť. Zazneli však aj opačné názory. „Nie je profesionálne, keď šéf zvozí zamestnanca pred cudzími ľuďmi,“ hovorí pani Zita a jedným dychom dodáva, že vôbec nechce riaditeľke pohoršiť. Pani Zita pracuje v domove na aktivačných prácach – jej úlohou je starať sa o obyvateľov na vozíkoch, chodiť s nimi na prechádzky... „Niekedy to bolo až potupujúce,“ dodáva ďalší zo zamestnancov Milan Porubský. V domove robí údržbára, zároveň je však poslancom zastupiteľstva – toho zastupiteľstva, ktoré riaditeľku napokon odvolalo. Ďalšie zbieranie pre a proti bolo zbytočné, príliš veľa čriepkov má táto mozaika. Podstatným faktom je, že tak, ako zastupiteľstvo riaditeľku do funkcie potvrdilo, tak ju teraz malo právo aj odvolať. Milan SUJA
Bude z riaditeľky správca budovy?
Odvolaním z funkcie sa Marte Vančovej zamestnanecký pomer neskončil. Zatiaľ ostáva v domove. Čo bude robiť, to minulý týždeň nevedela ani Ľubica Lepiešová, ktorú poverili dočasným vedením domova dôchodcov. „Zrejme jej ponúkneme miesto správcu budovy,“ hovorí Ľubica Lepiešová, ktorá v domove robí sociálnu pracovníčku. To je totiž jediné voľné. K dôvodom odvolania sa tiež nevedela vyjadriť, s väčšinou zamestnancov vraj riaditeľka vychádzala dobre. A sťažnosť, ktorá skončila až podaním oznámenia o podozrení z trestného činu? „Začalo to presťahovaním z jednoposteľovej na dvojposteľovú izbu. Išlo o dočasné riešenie, no vnukovi obyvateľky sa to nepáčilo,“ dodáva Ľubica Lepiešová. (ms)
