ČABRADSKÝ VRBOVOK. Učupená v údolí pod majestátnym hradom. Nebola veľká, ale žila si svojím životom. Každodennými radosťami aj starosťami. Dnes z kedysi poddanskej dediny zostalo iba torzo. Stojí len kaplnka, ktorá chátra, a panský majer.
Z domov sú už iba ruiny. Z niektorých len hromada kamenia. Zvyšky kamenných múrov, ktoré ešte nespadli, sa strácajú v spleti buriny a mohutných kríkov.
Santovka s čabradským sklom
V hontianskej dedinke Čabraď pulzoval kedysi čulý život. Albert Loydl zo združenia Rondel, ktoré rovnomennú hradnú zrúcaninu zachraňuje dvadsať rokov, odhaduje, že tam stálo 25 domov.
„Identifikovali sme ich podľa zvyškov. Nemuseli stáť súčasne. Jeden mohol zaniknúť, medzitým postavili ďalší,“ hovorí.
Keď rieka Litava, ktorá obteká hradný kopec, odkryla základy jedného z domov, pamiatkari ho datovali do 17. storočia. „To neznamená, že tam neboli aj staršie domy. Hrad už zo štyri storočia stál, je teda predpoklad, že nejakých ľudí už pod hradom mali,“ mieni.
Našli tiež zvyšky dvoch rybníkov, dvoch mlynov s mlynským náhonom, školy aj fary. „V 19. storočí tam fungovala skláreň. Priamo pod hradom. Prvá v Uhorsku využívala na kúrenie kamenné uhlie, dovtedy sklárne pracovali na drevo,“ ozrejmuje.
Zaujímavosti Hontu: Bez náznaku civilizácie Čítajte Do fliaš, ktoré v nej vyrábali, plnili minerálnu vodu Santovka. Veľká časť úžitkového aj dekoračného skla putovala na cisársky dvor.
Skláreň v tridsiatych rokoch zatvorila hospodárska kríza. Fabriku prestavali na bírešské byty.
