LÁTKY. Množstvo historických faktov, ale aj nových poznatkov o obci prináša vôbec prvá monografia Látok, dediny v najvýchodnejšej časti okresu Detva. Viac ako 250-stranová publikácia prišla v týchto dňoch na svet po dlhodobom výskume a bádaní regionálneho historika Juraja Laššáka a jeho manželky Anny.
"Podklady ku knihe sme začali zhromažďovať ešte v roku 2012, a to aj na základe rozhovoru s vtedajším starostom obce," hovorí Laššák. Samotná kniha však začala naberať reálne kontúry až v roku 2018.
Na Podpoľaní sa spojili s Maďarmi, pripravujú turistickú cestu Čítajte "Kniha je vlastne akýmsi dokumentárnym príbehom Látok v toku času," dodáva jej autor.
Stovky hodín presedených nad archívnymi dokumentmi a knihami však robili spolu s manželkou radi, z vlastného záujmu a
presvedčenia, že výsledok poteší nie len ich, ale aj stovky obyvateľov dediny či ďalšie stovky tých, ktorí sa z tejto vrchárskej obce v uplynulých desaťročiach odsťahovali.
Regionálny historik Juraj Laššák s manželkou Annou. (zdroj: TASR)Látky patria k mladším obciam regiónu. Podľa Laššáka sa v obecnej kronike, ktorú začal v roku 1934 písať miestny notár Štefan Sanislo, uvádza, že obec vznikla v roku 1730. "Relevantný dôkaz pre to však neexistuje," hovorí autor.
Na základe skúmania viacerých verejných i cirkevných dokumentov z 18. storočia prišiel na to, že Látky vznikli len na prelome 18. a 19. storočia. "Až vtedy začali byť v cirkevných matrikách vedené zápisy o prvých obyvateľoch Látok. Ani na mape Prvého vojenského mapovania z rokov 1764-1787 neexistuje v tejto časti krajiny osada s takýmto menom," pripomína.
Všetko by podľa neho mohol odkryť archív rodu Zichyovcov (nachádzajúci sa pravdepodobne v Budapešti), ktorý v tom čase toto územie vlastnil a spravoval.
Látčanská rarita, akej niet páru - 36 sakrálnych stavieb! Čítajte A ako sa začalo dané územie pod vrchom Bykovo osídľovať prvými obyvateľmi? Táto história je podľa Laššáka už viac-menej známa. V 2. polovici 18. storočia začali v regióne vznikať prvé sklárske huty a majitelia panstiev hľadali robotníkov na prácu v tamojších lesoch na výrobu paliva pre tieto huty.
"Keďže Zichyiovský rod vládol aj na Orave, s ľuďmi si mohli vzájomne vypomôcť. Aj ľudia samotní, navyše veľmi chudobní, boli radi, že tu nájdu lepšie podmienky pre život a možno aj skromný majetok," podotýka.
O tom, že Látky osídlili ľudia zo slovensko-poľského pomedzia, ale aj z Čiech, svedčia viaceré mená terajších obyvateľov obce, napríklad Bahleda, Tisoň, Hazucha, Poliak, Valigura a pod.
V knihe sú ale uvedené ďalšie desiatky mien, ktoré autori pozbierali z množstva dokumentov, týkajúcich sa dediny. Aj najmladšie generácie obyvateľov Látok (obec má dnes necelých 600 obyvateľov), sa tak môžu dozvedieť o tom, ako žili a čím boli ich predkovia.
