HRIŇOVÁ. V podpolianskej Hriňovej zasadili v utorok prvý zo stovky stromov, ktorými si Štátna ochrana prírody pripomína jubilejné sté výročie štátnej ochrany prírody na Slovensku.
Prvý strom, dub zimný, zasadil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Boris Susko v prítomnosti generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody Martina Lakandu a ďalších pozvaných hostí. Malú slávnosť obohatil sprievodný program v duchu ľudových tradícií Podpoľania.
Hriňová ako unikátna lokalita a súčasť UNESCO programu Človek a biosféra je srdcom Slovenska a bola vybraná s jasným zámerom poukázať na príkladné spolužitie ľudí a prírody.
"Stromy chceme vysadiť v najbližších dňoch po celom Slovensku a využiť tak pekné počasie. Pokračovať budeme ďalšími aktivitami, ktoré budú zamerané na praktickú ochranu prírody. Oslavy vyvrcholia odbornou konferenciou, ktorá bude v októbri v Nízkych Tatrách," povedal TASR Lakanda.
Štátna ochrana prírody na Slovensku bola od svojho vzniku úzko spätá s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Ten, pod názvom "Nariadenie ministra - plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku", začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody.
Toto spolužitie s pamiatkovou starostlivosťou trvalo až do roku 1981. Až vtedy sa štátna ochrana prírody osamostatnila. Toto obdobie prinieslo celý rad rôznych organizačných usporiadaní, v ktorých sa ochrana prírody vyvíjala paralelne s pamiatkovou starostlivosťou až napokon dospela k samostatnej odbornej organizácii - Ústrediu štátnej ochrany prírody so sídlom v Liptovskom Mikuláši.
