ZVOLEN. Objasniť priestorové a potravinové nároky rysa ostrovida a tiež využívanie migračných koridorov pri jeho presunoch medzi horskými celkami. Taký je zámer medzinárodného projektu, ktorý aktuálne rieši Štátna ochrana prírody, Národné lesnícke centrum vo Zvolene a Ústav biológie obratľovcov Akadémie vied ČR a Hnutia DUHA Olomouc.
Rysa, ktorého výskumníci nazývajú Rufus, podľa mena, ktoré mu v hlasovaní na sociálnych sieťach dala verejnosť, sleduje pomocou fotopascí na slovensko-českom pomedzí od roku 2016, keď bol ešte mláďa, Hnutie DUHA. V uplynulých týždňoch ho odchytili v Javorníkoch a označili satelitným telemetrickým obojkom výskumníci z Národného lesníckeho centra.
Rys sa narodil v Česku, v centrálnej oblasti Moravskosliezkych Beskýd. V decembri 2017 sa premiestnil do Javorníkov, kde žije doteraz a pohybuje sa predovšetkým na slovenskej strane hôr.
Na základe podrobnej analýzy získaných výsledkov tohto a predchádzajúcich projektov realizovaných na českej aj slovenskej strane bude možné vyhodnotiť konektivitu krajiny, úroveň jej fragmentácie, vytypovať migračné koridory a odhaliť rizikové oblasti pôsobiace ako migračné bariéry v prípade veľkých šeliem.
Podľa Mariána Slamku z lesníckeho centra ide z hľadiska vhodnosti na telemetrické sledovanie o veľmi perspektívneho jedinca. "Ostáva len dúfať, že v priebehu roka, po ktorom mu satelitný obojok diaľkovo odpoja, bude prežívať v dobrej kondícii a poukáže na významné miesta z hľadiska ochrany druhu v regióne," uviedol.
"Ak chceme udržať životaschopnú populáciu rysa v Beskydách, je nutné zachovať priechodnosť krajiny z moravských pohorí ďalej do slovenského vnútrozemia. Jedine tak bude zaručená možnosť migrácie rysov zo Slovenska na Moravu a späť," povedal Michal Bojda z Hnutia DUHA.
"Práve nespochybniteľné dáta z telemetrie rysov nám môžu významne pomôcť k tomu, aby sa jedny z posledných priechodných miest podarilo uchrániť pred zástavbou a slúžili tak naďalej k migrácii veľkých šeliem a ďalších zvierat," dodal.
Podľa Petra Drengubiaka zo Správy CHKO Kysuce azda najznámejšou lokalitou, kde sa aktívne menil osud rysa ostrovida, je oblasť obce Nová Bystrica, Vychylovka.
"Tu sa v minulosti do živolovných pascí odchytávali prvé jedince, pomocou ktorých sa zachraňovali či obnovovali rysie populácie v zahraničí. V súčasnosti je síce rys celoročne chráneným druhom živočícha, ale neustále ohrozený činnosťou človeka. Urbanizácia a predovšetkým výstavba dopravných komunikácií priamo zasahujú do jeho populácie. Fragmentácia a nepriechodnosť krajiny sú aktuálnym problémom, s ktorým nám môže satelitná telemetria pomôcť. Poznať totiž vzorce správania, trasy dennej aktivity, prípadne disperzné trasy jedincov sú pre ochranu rysa ostrovida zásadným poznaním," pripomenul.
