PLIEŠOVCE. Mäsiarsky fachman Vlado Mika sa v Pliešovciach teší povesti odborníka naslovovzatého.
A tak každý druhý rok, keď sa v priestore pred tamojším Spoločenským domom Družba chystá obecná zabíjačka, stojí už dávno pred jej februárovým termínom v pozore, očakávajúc telefonát starostu Štefana Sýkoru.
Kto vie, ten vie – aj pri zabíjačke
Táto šablóna sa neporušila ani v týchto dňoch, keď obec doteperila z nitrianskych dolniakov šesť bravčových polovičiek a ich spracovanie zverila do Mikových rúk.
Vlado je zaujímavá persóna. Žije na rodinnom statku zhruba tri kilometre nad obcou pod Javorím v časti zvanej Za mlyn, kde na obligátnu zákaľačku čaká ešte poltucet ošípaných i sedem bujakov a kde obhospodaruje zdedené „zeme“. No ako zabíjačkový expert musí počítať s tým, že víkend čo víkend sa venuje tomuto hobby aj u iných spoluobčanov, ktorí ešte nezanevreli na chov domácich sviniek.
Nám prezradil, že ho v najbližších týždňoch čaká ešte osem zabíjačiek a oslovili ho aj z okolitých obcí. Do Veľkej noci má o zábavu postarané, zavše dokonca aj v nedeľu. A to ešte stíha chodiť aj do zamestnania vo Zvolene...
Vlado Mika (vpravo) so synom. (zdroj: Ján Kacian)Vráťme sa však pred Družbu, dejisko zaužívaného rituálu. Na trojnožke visiace bravčové „polky“ sa dlho na mrazivom slniečku neohriali.
Oddeliť hlavu, lopatku, krkovičku, karé, rebrá, aby zostalo visieť len stehno, je pre Mikov tím – tvorí ho syn Vlado, inak pracujúci v mäsokombináte v Rakúsku, a Jano Paľov zo Zaježovej – hračka.
Nasleduje vykostenie a úprava, spracovanie do klobás a huriek (aj hlava), kým rebrá putujú na pekáče a koštiale do kapustnice – originál zabíjačkovej, nie tej páračkovej, aká sa v Pliešovciach varí na fašiangy pre onakvejších fajnšmekrov – ktorú v troch kotloch pripravovali gazdinky.
Podsádlová masť sa vypraží na cibuľke a zomelie sa do huriek. Využije sa všetko, nazmar nevychádza vonkoncom nič.
Ako skvelý pomocník sa ukázal veľký robot v kuchyni spoločenského domu, zakúpený starostom, na ktorom mikovci po prvýkrát mleli aj miešali mäso, čo im uľahčilo celú prípravu. To sa potom plnilo!
Mika verí v renesanciu tradičných zabíjačiek
„Tieto jatočné svinky sú pre nás malina,“ uchechtával sa popod fúz Vlado Mika. „V našom žargóne sú to športovci, lebo sú štíhle, nie ako tie gazdovské, ktoré sa vykŕmia aj na 240 kilogramov.
Domáca svinka je skrátka iná, mastnejšia, inak kŕmená ako vo veľkochove. Ale podľa mňa sa to raz vráti, lebo ľudia čoraz viac pýtajú či masť, či škvarky. Z týchto jatočných sa masti nedočkáte, ani slaninky, akurát tak na halušky, viac z nich nedostanete.“
Pre húf záujemcov o tieto dobroty bolo pripravených 400 predajných lístkov na porcie zabíjačkových špecialít. Kapustnica, jaternica, klobáska, len sa tak po nich zaprášilo. Nechýbalo však ani hriatô, varené vínko, fašiangové šišky, pagáče, k tomu kamarátske stretnutia, to všetko korunované ľudovou zábavou, podfarbenou ľúbivými tónmi ľudovej hudby Javorinka.
Nuž, je známe, že Pliešovce sú obcou, ktorú zdobia viaceré piliere tradičnej ľudovej kultúry, svojím významom presahujúce rámec jej chotára. Na vrchole stoja Podjavorské folklórne slávnosti a Deň sv. Huberta, no obecná zabíjačka im poriadne šliape na päty. A to je dobre.
V Pliešovciach. Záujem o zabíjačkové špeciality. (zdroj: Ján Kacian)
Autor: BEN
