VÍGĽAŠ-PSTRUŠA. Rieka Slatina plná ľadu, popraskané či dokonca celkom rozštiepené stromy a mŕtve vtáky na zemi - to bol obraz obce Vígľaš v okrese Detva pred 90 rokmi. Vrchol extrémne tuhej zimy prišiel 11. februára 1929, keď na tamojšej meteorologickej stanici v časti Pstruša namerali najnižšie teploty v celej histórii Slovenska mínus 41 stupňov Celzia.
Ako pred časom uviedol pre TASR na základe rozprávania rodičov obyvateľ Vígľaša a niekdajší starosta Pavol Výboh, domáce zvieratá museli vtedy ľudia držať v maštaliach a obkladať slamou, aby nezamrzli a voda, ktorú vyliali pred dom, zamrzla skôr, ako dopadla na zem.
Ako sa uvádza na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), február 1929 bol vôbec najchladnejším februárom v celej histórii meraní teploty vzduchu na Slovensku. Mrazy boli vtedy kruté nielen vo Vígľaši, ale na celom území Slovenska a trvali až do začiatku marca.
Napríklad v Liptovskom Hrádku zaznamenali v tento rekordný deň mínus 38 stupňov Celzia, v Devínskej Novej Vsi pri Bratislave mínus 36 stupňov. Teploty sa k uvedeným rekordom priblížili až o vyše päťdesiat rokov, keď v roku 1985 v Oravskej Lesnej namerali mínus 37 stupňov Celzia.
(zdroj: Ján Krošlák)Najsilnejšie mrazy na území vtedajšieho Československa zaznamenala merná stanica v Litvínoviciach (dnes súčasť Českých Budějovíc), kde bolo mínus 42,2 stupňa Celzia.
Teplotný rekord zaznamenal vo Vígľaši pred 90 rokmi miestny učiteľ Ján Porsch, ktorý pracoval pre vtedajší poľnohospodársky ústav. Odpočty na stanici v miestnej časti Pstruša robil celých osem rokov. Hydrologická stanica bola pritom v obci zriadená ešte rakúsko-uhorskou monarchiou v roku 1883.
Dnes je na tomto mieste (Masarykov dvor) osadená pamätná tabuľa Lesov SR s vyznačeným dátumom a zaznamenanou najnižšou teplotou.
