ZVOLENSKÁ SLATINA/BRATISLAVA. Rinaldo Oláh bol viac ako tridsať rokov sólistom SĽUK-u a primášom jeho ľudovej kapely. Štvrťstoročie pôsobil ako šéf orchestra. Okrem ľudových piesní dokázal bravúrne zahrať aj diela svetovej hudobnej klasiky.
Koncertný majster, ktorého nazval veľký etnológ, filmár a fotograf Karol Plicka "slovenským Paganinim", by sa v nedeľu dožil 90 rokov.
Rinaldo Oláh sa narodil 13. januára 1929 vo Zvolenskej Slatine. S hudbou rástol odmalička, otec ho naučil hrať na husličkách skôr, ako začal chodiť do školy. Vo veku sedem rokov začal chodiť do hudobnej školy vo Zvolene. Spolu s otcom hrávali na svadbách, talentovaný chlapec sa už ako päťročný stal primášom.
V roku 1947, keď hral s očovským folklórnym súborom na festivale Pražská jar v Čechách, hudobníci z filharmónie, Národného divadla a iní odborníci, ktorých zaujal jeho talent, mu ponúkli štúdium na pražskom konzervatóriu.
Rinaldo Oláh zvládol šesťročné štúdium za tri roky a vrátil sa na Slovensko. Napriek tomu, že mu jeho učitelia v Prahe odporúčali, aby sa profesionálne venoval vážnej hudbe, zostal po celý život verný ľudovej piesni.
30 rokov súčasťou SĽUK-u
Bol jedným zo zakladateľov SĽUK-u, prvého profesionálneho folklórneho súboru na Slovensku. Súčasťou jeho života bol 30 rokov. Umelec sa v ňom naplno uplatnil a absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí.
Rinaldo Oláh roky pracoval aj vo vtedajšom Československom rozhlase v Bratislave a nahral stovky ľudových piesní vo vlastnej úprave. SĽUK-u pomáhal aj v dôchodkovom veku, keď nastupujúcich mladých hráčov zaúčal do tajov špeciálnej svojskej techniky virtuóznej hry na husliach.
Rinaldo Oláh na archívnej snímke. (zdroj: TASR)Jeden zo slávnych tanečníkov SĽUK-u Ján Petrenka raz napísal historku z amerického zájazdu. Náš krajanský farár pozval skupinu sľukárov na návštevu a po pohostení na fare im ukázal kostol a malé krajanské slovenské múzeum.
Oceňovaný karikaturista: Každá nová tvár je pre mňa výzvou Čítajte Rinaldo Oláh si v kostole pokľakol a začal sa modliť. Vtom prišiel kostolník a natrčil mu čosi ako náš zvonček. Oláh mlčky vytiahol päť dolárov, dal ich tam a modlil sa ďalej. Ktosi mu pošepkal, že tam sa nedávajú peniaze ako u nás, ale lístočky, na ktoré si veriaci napíše svoje želanie k Bohu.
A teraz Boh nebude vedieť, o čo Rinaldo Oláh Boha prosí. Rindo, ako ho priatelia volali, pokojne odpovedal: "Nič to, kostolík si peniaze zaslúži a Boh aj tak dobre vie, čo si želám. Aby som hral božsky."
Kniha spomienok a korešpondencie
V roku 2000 udelili Rinaldovi Oláhovi Cenu ministra kultúry. Umelec skonal 1. júna 2006 vo veku 77 rokov v Bratislave.
Emotívne ladené fragmenty zo života husľového virtuóza sú zaznamenané v knihe s názvom Rinaldo. Čítanie jeho pamätí musí byť podľa autorov v harmónii s láskavosťou a zhovievavosťou, iba tak možno Rinalda Oláha spoznať a obdivovať.
Na tvorbe diela s podtitulkom Kniha spomienok a korešpondencie "slovenského Paganiniho" sa podieľali aj Ján Kulich a Igor Danihel.
Zdroj: www.snn.sk
