Od leta 1944 lietali aj nad územím Slovenska početne americké a anglické letecké zväzy. Časť z nich štartovala zo základní v Taliansku. Útočili na ciele hlboko v nepriateľskom tyle, išlo predovšetkým o priemyselné objekty a železničné uzly s cieľom oslabiť silu nepriateľa.
Prelietavali aj ponad stredné Slovensko. Stávalo sa, že poškodené stroje po zásahu protivzdušnej obrany havarovali. Niektorí letci za pomoci padákov klesali k zemi a zachránili sa, ale to bol len začiatok útrap v neznámom prostredí v tyle nepriateľa.
Príbeh, ktorý sa začal písať 12. 12. 1944
Ukrývať „nepriateľských letcov“ bolo trestné. Kto sa na túto cestu pomoci dal, musel rátať aj s najhorším. A predsa sa našlo nemálo odvážnych ľudí, ktorí pomáhali rasovo prenasledovaným Židom, ilegálnym pracovníkom, raneným či chorým povstaleckým vojakom a partizánom, sovietskym utečencom z táborov v Nemecku aj zostreleným americkým, anglickým a kanadským letcom.
Jeden z príbehov sa odohral v tých rokoch vo Veľkej Lúke. Jej obyvatelia zažívali rušné obdobie, pracovala tu aktívna ilegálna skupina antifašistov. Rovnako aj počas Povstania, najmä preto, že na rovných lúkach za dedinou medzi riekou Hron a dedinou mali záložné stanovište, akoby v úkryte lietadlá z neďalekého vojenského letiska Tri Duby (dnes Sliač).
Na tomto letisku, ktoré získalo prívlastok povstalecké, pristávali sovietske lietadlá v rámci vzdušného mostu s materiálnou a personálnou pomocou Povstaniu. Dvakrát tu pristáli aj lietadlá západných spojencov. Zložitá tu bola situácia aj počas nemeckej okupácie po potlačení Povstania. Menšie nemecké jednotky sa tu zdržiavali veľmi často.
Miestni obyvatelia – antifašisti – prejavovali obdivuhodnú súdržnosť, mnohým prenasledovaným pomáhali. Hovorí o tom aj príbeh, ktorý mal svoj začiatok 12. decembra 1944, keď z talianskych základní vzlietlo 75 bombardérov B-17 a B-24 v sprievode asi 40 lietadiel P-51 Mustang s cieľom bombardovať rafinérie Blechhammer a moravskú Ostravu.
V tejto zostave letel aj stroj B-24, ktorý pilotoval Keith M. Abbott. Na palube lietadla sa nachádzal radar Mickey, čo vysvetľuje aj vyšší počet členov posádky potrebných na obsluhu, spolu celkom 11.

Na spiatočnej ceste z operácie stroj zaznamenal poruchu motorov s následným požiarom, ktorý sa nedarilo uhasiť. Kapitán lietadla dal rozkaz k opusteniu paluby.
Všetci členovia posádky postupne opustili stroj v poriadku. Bombardér pokračoval v lete ďalej v režime autopilota a celou cestou horel. Dopadol do blízkosti obce Blatnica pri Martine do Blatnickej doliny vo Veľkej Fatre.
Havarovaný stroj objavili miestni obyvatelia v jarných mesiacoch. Aj keď si posádka zoskokom z horiaceho bombardéra zachránila život, po dopade na zem museli ďalej bojovať o svoj život v neznámom prostredí obsadenom nemeckými jednotkami, ktoré na nich poľovali.
Piati, ktorí mali šťastie
Nie všetci mali také šťastie ako piati členovia tejto posádky, ktorí sa vďaka statočnosti svojich záchrancov vyhli mnohým záťahom gestapa a prežili. Traja z nich Charles M. McCoy, Kenneth L. Faulk a Keith M. Abbott boli vďační za svoju záchranu obyvateľom Veľkej Lúky.