ZVOLEN. Slovenský hokej zasiahla začiatkom uplynulého týždňa smutná správa. Vo veku 21 rokov zomrel hokejový talent Kristián Lunter.

Jeho nečakaný odchod na druhý svet zasiahol aj jeho známych a odchovancov HKM Zvolen Petra Hraška a Viktora Fekiača.
Vyspovedali sme dvojicu hokejistov, ktorí obliekajú v súčasnosti dres Detvy.
Poznali ste sa s Kristiánom Lunterom? Akým bol človekom mimo ľadu?
P. Hraško: Áno, s Kristiánom som sa poznal, boli sme dokonca susedia. Bol to kamarátsky a vtipný chalan.
V. Fekiač: Mimo ľadu a vlastne aj na ňom to bol v pohode chalan, bola s ním sranda. Taký chalan do partie.
Hrávali ste spolu?
P. Hraško: Odohrali sme spolu len zopár hokejbalových zápasov a turnajov.
V. Fekiač: Ja som s ním hral práveže dosť málo. Ak sme sa stretli, tak v juniorke, ja som končil a on nastupoval, keďže bol mladší. V Áčku s nami trénoval na letnej príprave a potom aj na ľade bol na pár tréningoch. A ešte pred 2 rokmi cez leto sme spolu hrali aj na hokejbalovom Országh Cupe.
Boli ste na jeho rozlúčke, ktorá sa konala vo Zvolene?
P. Hraško: Áno, bol. Je to veľmi smutné, že nás musel opustiť v takom mladom veku, moja hlava mi to stále neberie.
V. Fekiač: Veľmi som tam chcel ísť, veľa spoluhráčov sa tam chystalo, takže sme mali ísť viacerí. Len, bohužiaľ, mi na poslednú chvíľu do toho prišlo vyšetrenie u zubára, tak som sa nezúčastnil.
Máte nejakú zaujímavú, prípadne vtipnú historku s Kikom?
P. Hraško: Tak s Kikom bola sranda stále. Už pri pohľade na neho ste z neho cítili srandu. Keď sme sa stretli, padali stále nejaké podpichovačky. Budem si ho navždy pamätať ako chalana, ktorý rozdával radosť, úsmev a z každého si rád uťahoval. A teraz, keď som sa presťahoval z mesta na Sekier, boli sme susedia. Takže sme sa stretávali dosť často. Pre každého by urobil maximum a obetoval by pre vás všetko. Bol to super chalan, česť jeho pamiatke. Navždy naňho budem spomínať ako na usmievavého chalana, ktorý okolo seba rozdával radosť úsmev a srandu.
Čo si myslíte o tom , že sa v poslednej dobe rozšírili úmrtia mladých športovcov?
P. Hraško: Je to veľmi smutné, a, bohužiaľ, keby som vedel, tak veľmi rád odpoviem, čím to je. Ale neviem.

V. Fekiač: Nemyslím si, že sa to týka len športovcov. Ide aj o bežných ľudí, je to zapríčinené dobou, všetci sa naháňame za peniazmi a nemáme čas si vydýchnuť a kúsok spomaliť. Toto všetko sa odzrkadľuje na našom zdraví.
Myslíte si , že by pomohli častejšie kontroly u lekárov?
P. Hraško: Lekárske prehliadky by mali byť povinné, aby sa odhalili čo i len najmenšie problémy, aby sa všetko riešilo včas.
V. Fekiač: Určite nám to môže len pomôcť a verím, že by to bolo prospešné. Na záver by som chcel povedať, že nám bude Kristián všetkým veľmi chýbať, je strašné, keď umierajú takí mladí ľudia.