HORNÝ TISOVNÍK. Už niekoľko významných ocenení dostal Horný Tisovník za záchranu, prezentáciu a propagáciu novohradských ľudových náhrobníkov, s ktorými začala obec pred desiatimi rokmi.
Horný Tisovník je súčasťou okresu Detva a priestoru Podpoľania. V minulosti bol Tisovník jednou z najväčších dedín v Novohrade a tiež jednou z najrázovitejších.
Dedinka má necelých 200 obyvateľov, no rozsiahly kataster s viac ako 3200 hektármi, s lazníckym osídlením, a ďalšou miestnou časťou, kedysi samostatnou obcou Dolný Tisovník.
Oltárový typ náhrobníkov
Dodnes sa v Hornom a Dolnom Tisovníku zachovalo niekoľko desiatok pozoruhodných, bohato zdobených a tvarovaných kamenných náhrobníkov oltárového typu, ktorými hroby svojich zosnulých označovali evanjelici augsburského vyznania.
„To, čo sú pre Podpoľanie drevené vyrezávané a maľované kríže, sú pre Novohrad práve tieto náhrobníky. Aj to je dôvod, prečo sa dodnes nazývajú novohradské,“ vysvetľuje publicista a dokumentarista Ján Aláč z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
„Oltárový typ náhrobníka vznikal od konca 70. rokov 19. storočia približne do roku 1910. Jeho tvorcovia sa inšpirovali tvarom a výzdobou hlavne renesančných a neskororenesančných oltárov kostolov. Tento pozoruhodný typ náhrobníkov vznikal približne v len desiatke dedín ležiacich na severozápade Novohradu na jeho styku s Hontom a Podpoľaním,“ objasňuje.
Na Pustom hrade našli prvú rímsku mincu Čítajte Náhrobníky sú podľa neho skutočnou kamennou databázou znakov a symbolov tradičného roľníckeho prostredia. Objavovali sa na nich antropomorfné, zoomorfné motívy (vtáky a chrobáky), mimoriadne bohatá je geometrická a rastlinná ornamentika.
„Motív ciferníka hodín hovorí o presnom čase úmrtia človeka. Obdobných zvláštností by sme však mohli nájsť viac,“ dodáva.
Skryté v zemi
Kamenné náhrobníky, ktoré sa zachovali v Hornom a Dolnom Tisovníku, postupne od roku 2008 čistili, doplnili o ochranný náter a na viacerých obnovili ich pôvodnú farebnosť. Mnohé nanovo objavili po tom, čo boli desaťročia skryté pod úrovňou terénu.
„Priestor, kde sú umiestnené, doplnili o takmer štyri desiatky replík drevených tvarovaných náhrobných dosiek, rovnako typických pre tento priestor. Desať je umiestnených v Dolnom Tisovníku a tri desiatky v Hornom Tisovníku. Táto vzorka má demonštrovať tvarovú bohatosť a rôznorodosť drevených náhrobných dosiek v Novohrade, ale i zručnosť tunajších ľudí,“ hovorí Aláč.
Oba priestory s ľudovými náhrobníkmi v Hornom a Dolnom Tisovníku doplnili informačné tabule a ďalšie informačné texty.
Na starom cintoríne v Hornom Tisovníku umiestnili repliku drevenej vstupnej brány, ktorá bola pôvodne vstupom do cintorína vo Veľkom Lome v okrese Veľký Krtíš.
Najstaršie miesto odpočinku
Vyčistili a sprístupnili tiež aj najstaršie posledné miesto odpočinku, na ktorom obyvatelia prestali ukladať zosnulých do hrobu v 80. rokoch 19. storočia.
„Pochované tu boli aj obete cholery z roku 1873. Zrejme aj to bol dôvod, prečo sa tu postupne prestalo pochovávať,“ mieni Aláč.
Tematike ľudových náhrobníkov venovali pamätnú miestnosť v budove bývalého notariátu v Hornom Tisovníku. „Revitalizáciou prešiel aj priestor rímskokatolíckeho cintorína. Okrem iného do priestoru umiestnili aj repliku dreveného vyrezávaného kríža, vyhotovenú podľa fotografie Karola Plicku z roku 1928,“ dodáva Aláč.
Ošetrením prešli aj najstaršie kamenné, kovové a drevené kríže. „Horný Tisovník je jedinou obcou, kde obyvatelia na označenie hrobov svojich zosnulých využívali obe, pre Slovensko najcharakteristickejšie formy vlastné ľudovému prostrediu; tvarované kamenné tabule a drevené tvarované dosky u evanjelikov a vyrezávané kríže u rímskokatolíkov,“ podotýka.
Množstvo drevených prvkov si žiada pravidelnú údržbu, čo pre obec s necelými dvesto obyvateľmi nie je jednoduché. Väčšinu prác urobila obec vďaka podpore z Programu obnovy dediny Slovenskej agentúry životného prostredia, ale aj vďaka pomoci svojich obyvateľov.
Rekapitulácia: 10 rokov záchrany a prezentácie kultúrneho dedičstva
V roku 2011 získala obec Cenu Pamiatok a múzeí za rok 2010 v kategórii Obnova za revitalizáciu nevyužívaného cintorína so starými tufovými náhrobníkmi v Hornom Tisovníku.
Nasledovala nominácia na Cenu Slovenskej republiky za krajinu v roku 2014, kde Horný Tisovník získal Osobitné uznanie v rámci Ceny Slovenskej republiky za krajinu 2014 za Obnovu historickej pamäte miesta a za Znovuobjavenie historickej pamäte, identity a symbolov miesta v krajine prostredníctvom čítania odkazu minulosti.
V roku 2015 vydala obec knihu Tu spočíva kvet, čo zanechal svet. Autor Ján Aláč ju venoval novohradským ľudovým náhrobníkom, ale tiež prostrediu a svetu, v ktorom vznikali. V roku 2016 získala táto kniha v súťaži Najkrajšia kniha a propagačný materiál za rok 2015 3. miesto v kategórii Knihy o kraji a regióne.
V rovnakom roku bola obec opätovne nominovaná na Cenu SR za krajinu.
V súťaži Dedina roku 2017 získal Horný Tisovník Mimoriadnu cenu za znovuobjavenie a obnovu ľudových náhrobníkov a rozvíjanie duchovného odkazu minulosti.
Horný Tisovník snaženie v tomto smere nepovažuje za uzavreté a neustále sa snaží o nachádzanie a realizáciu nových nápadov a nových polôh zviditeľňovania tohto pozoruhodného výtvarného prejavu, ktorý sa inde na Slovensku nenachádza. Propaguje tak nielen samotnú obec, ale celý širší región, ktorý má svoje zvláštnosti a v mnohých smeroch je stále nedocenený.
