SLIAČ. Nevolali ju inak ako rozprávkarka z Hájnik. Amália Sirotková, ktorá žila v 19. storočí, zbierala povesti a rozprávky. Po viac ako 120 rokoch objavili nadšenci histórie jej hrobové miesto. S ošumelým, dobou poznačeným nestabilným náhrobným kameňom sa nachádza na hájnickom cintoríne.
S finančnou podporou mesta náhrobný pomník vyrovnali a obnovili. Takisto aj pomník jej manžela, ktorý stojí hneď vedľa. Medzi náhrobníky osadili tabuľu, ktorá viac hovorí o tom, komu patria a kto bola Amália Sirotková.
V šľapajach svojho otca
„Tak ako sú dnes v obľube telenovely, v 19. storočí boli populárne povesti a rozprávky. Mali v sebe isté čaro, napätie, dej i hodnoty. Rozprávali sa pri rôznych príležitostiach, negramotnosť bola ešte vysoká,“ hovorí sliačsky nadšenec histórie Emil Šimončík, ktorý pomník objavil a opravil spolu s priateľmi Jaroslavom Kubinským a Jánom Kuvikom.
Na rozprávkach boli vychované viaceré generácie. „Čerpali z nich aj iní vzdelanci, spisovatelia a aj rozhlas, film, televízia sa nimi obohacovala a stále obohacuje,“ pripomína.
Popri známych zberateľoch povedzme prvej kategórie pôsobili v tomto smere aj menej známi či neznámi. K takým zberateľom, na ktorých sa pozabudlo, patrí aj učiteľka Amália Sirotková z Hájnik (dnes časť mesta Sliač). „O jej živote sme toho donedávna veľa nevedeli, ale aktuálne výpovede archívov svedčia o tom, že si zaslúži pozornosť aj dnes v ére internetu a explózie literatúry rôzneho žánru,“ dodáva Šimončík.
Narodila sa 11. júna 1813 v Radvani pri Banskej Bystrici v učiteľskej rodine. Otec Daniel Schidlay bol učiteľ, riaditeľ ľudovej ev. školy, pôsobil v Hornej Lehote, matka Susana Holesch. Aj Amália sa stala učiteľkou. Jej pôsobiskom boli Hájniky a už vtedy bola známa tým, že v okolí, kde žila, zbierala od obyčajných ľudí rozprávky.
Dvaja manželia
Ako 23-ročná sa vydala za Jána Sirotku z Hájnik, ktorý tam od roku 1836 pôsobil ako evanjelický učiteľ. Prišiel z Radvane, kde istý čas robil vychovávateľa v zemianskej rodine Ujhélyovcov .
Storočnica ČSR: Vo Zvolene odhalili pamätnú tabuľu a Lipy slobody Čítajte V Hájnikoch vykonával aj notársku službu a neskôr aj expedítora cisársko-kráľovskej pošty. Aj z tohto titulu rodina Amálie Sirotkovej požívala solídne sociálne a spoločenské postavenie.
„Mali veľmi blízko k urodzeným zemianskym vrstvám, najmä k rodine Pavla Bezegha. V tom čase pobyt v Hájnikoch dával Sirotkovcom možnosť spoznať zaujímavých, vzdelaných a národne uvedomelých ľudí na Pohroní, akými bol rímskokatolícky kňaz a hájnický farár Štefan Záhorský či básnik a evanjelický kňaz Andrej Sládkovič,“ približuje.
„Amália Sirotková sa stretávala aj so spisovateľkou Boženou Němcovou v čase jej pobytu na Pohroní a v kúpeľoch na Sliači, bola v kontakte so zberateľmi a spisovateľmi ľudových povestí a rozprávok Jánom Franciscim-Rimavským, Augustom Horislavom Škultétym či Pavlom Dobšinským,“ dodáva.
Škultéty a Dobšinský jej uverejnili povesti Had, Mačička a psík, Drevená krava, Tri píšťalky, Najmladší z dvanástich, Neboj sa, Ohnivá pec a O Petríkovi. O vlastnú tvorbu sa pokúsila v zbierke Povesti od Amálie Sirotkovej (1858) a humoristickou črtou zo života ľudu v časopise Sokol (1860).
V bezdetnom manželstve prežila s Jánom Sirotkom 33 rokov. Zomrel v roku 1870 ako 58-ročný na suchoty. Šimončík podotýka, že bol vysoko váženou osobnosťou v cirkevných kruhoch v obci Hájniky a Rybáre. V marci 1870 ho na cintoríne v Hájnikoch pochovával evanjelický kňaz August Horislav Krčméry.
Amália Sirotková sa ako vdova druhýkrát vydala za katolíka Adalberta Líšku, penzionovaného vojenského účtovníka, ktorý pochádzal z českého Písku a v Hájnikoch robil vedúceho pošty.
„Aj naďalej zostala literárne činná a až do svojej smrti bola aktívnou zberateľkou rôznych historických národopisných údajov z okolia Zvolena. Uložené by mali byť v Matici slovenskej v Martine,“ ozrejmuje Šimončík.
Odvážna feministka
„Aj s odstupom dvanástich desaťročí od jej smrti sa na ňu pozeráme s obdivom nielen ako na pracovitú a vzdelanú ženu, ale aj na odvážnu feministku. Ešte skôr ako Terézia Vansová, Elena Maróthy Šoltésová a Božena Slančíková Timrava vnikla do priestoru, kde dominovali muži, a dokázala, že aj ženy sa vedia presadzovať v literárnej tvorbe. Ako rozprávkarka z Hájnik sa zapísala nielen do literárneho dejepisu Pohronia, ale aj medzi osobnosti, ktoré žili a tvorili v Sliači,“ dodáva.
Zomrela 11. októbra 1892 vo veku 79 rokov. Je pochovaná na hájnickom cintoríne na mieste vedľa svojho prvého manžela Jána, ktorého prežila o 22 rokov, ale aj v blízkosti druhého manžela, ktorého prežila o 11 rokov.
Jeho poškodený pamätník našli sliačski aktivisti tiež a majú v pláne ho rovnako zrenovovať a postaviť do blízkosti náhrobníka Amálie Sirotkovej.
