ZVOLEN. Na budove bývalej Ľudovej banky vo Zvolene odhalili pamätnú tabuľu venovanú storočnici ČSR a na námestí tabuľu Lipám slobody.
Keďže sa udalosti roku 1918 na pôde Zvolena diali na konkrétnych miestach, v konkrétnych budovách a podieľali sa na nich konkrétni ľudia, rozhodli sa realizátori podujatia upozorniť práve na tieto historické miesta a osobnosti.
Najvýznamnejšia „československá“ pamiatka
„V meste nie je významnejšia pamiatka na národný pohyb a udalosti vrcholiace v roku 1918, ako je budova Ľudovej banky,“ povedala Ľubica Miľanová, vedúca Lesníckeho a drevárskeho múzea, ktoré stojí za spomienkovou aktivitou spolu s mestom.
Banku v historickej budove na Hviezdoslavovej ulici (dnes slúži hotelu Academic) založil v roku 1902 advokát Ján Vesel. Bola to prvá slovenská banka; so slovenským kapitálom a slovenskou rokovacou rečou, ktorá okrem slovenských remeselníkov a živnostníkov ekonomicky posilnila a podporila najmä slovenské chudobnejšie roľnícke vrstvy v celej Zvolenskej župe, kde sa už prevažná časť obyvateľstva hlásila k maďarskej národnosti.
Pred 110 rokmi
„Keby sme otvorili bránu budovy v roku 1908, prešli by sme dvoranou, kde sa odohrávali valné zhromaždenia banky, ale aj literárne večierky a slovenské divadelné predstavenia za podpory Kornélie Veselovej a celej jej rodiny,“ podotkla Miľanová.
„Vstúpiť by sme mohli do úradovní, kde často prebiehali po zatvorení banky odborné diskusie o správe banky a jej obchodovaní medzi Jánom Veselom a jeho najbližším spolupracovníkom, advokátom Vladimírom Fajnorom. Tiež živé politické debaty členov SNS a ich sympatizantov alebo rozhovory redaktorov Zvolenských novín – advokátov bratov Medveckých so svojimi dopisovateľmi. Tu vo svojom byte hlavný účtovník banky Viliam Paulíny pripravoval nové vydanie Slovenského peňažníka a v ďalších priestoroch pripravoval Eduard Bertan do tlače nové číslo Zvolenských novín,“ dodala.
Banka si získala veľkú dôveru obyvateľov Zvolenskej župy, a to zo stránky finančnej aj ľudskej. Pred sto rokmi už bola najväčšou bankou v meste. Počet jej filiálok a expozitúr rástol. Nachádzali sa v Banskej Bystrici, Zvolenskej Slatine, Detve, Slovenskej Ľupči, Očovej a Dobrej Nive.
Pred 100 rokmi
„Keby sme sa vrátili v čase o 100 rokov na toto miesto, zažívali by sme s nimi zrejme eufóriu zo vzniku Československej republiky. V tom čase sa už pohybovali niekde medzi Zvolenom, Martinom, Prahou a Budapešťou. Vznik Československa a v ňom územia, kde sa ľudia už nemusia báť prehovoriť po slovensky, bol pre nich veľkým víťazstvom a zadosťučinením po všetkých prenasledovaniach, osočovaniach, posmeškoch a napádania,“ poznamenala Miľanová.
Vesel, Fajnor, Medvecký aj Paulíny sa stali členmi miestnej Slovenskej národnej rady, poskytovali financie aj odborné rady na chod mesta, pošty, železnice, školských zariadení, udržiavali kontakty s čelnými predstaviteľmi novej republiky.
Lipy slobody
Program osláv pokračoval pomenovaním lipového stromoradia na Námestí SNP na Lipy slobody. Prvé lipy slobody vysadili na tomto mieste v roku 1920, keď ich venovali Tomášovi Garrigue Masarykovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Stromy, ktoré môžeme na tomto mieste obdivovať dnes, vysadili pred 90 rokmi; pri 10. výročí ČSR. Päť líp zo stromoradia venovali teraz osobnostiam Jánovi Veselovi, Viliamovi Paulínymu, Emilovi Rothovi, Ľudovítovi Medveckému a Vladimírovi Fajnorovi.
