MICHALKOVÁ. Zvolen už dlho pociťuje odliv ľudí, kým dedinky ležiace blízko okresného mesta sa rozrastajú a zaľudňujú. Malebná kopcovitá Michalková, ktorá je od Zvolena vzdialená 12 kilometrov, no zostáva akoby zabudnutá.
„Je tu panenská príroda a obec má perspektívu, časom sa rozrastie,“ hovorí starosta Ján Parobok.
O vedenie obce však nikto nemá záujem. V nedávnych komunálnych voľbách v nej nikto nekandidoval. Ani na starostu, ani na poslancov.
Bez peňazí, ale bez dlhov
Obec môže mať piatich poslancov, má troch. Po novembrových voľbách nemá žiadneho.
Parobok je starostom tretie volebné obdobie. Na štvrtinový úväzok. „Môžeme mať starostu na celý úväzok, ale robil by to zadarmo, nemáme ho z čoho zaplatiť,“ komentuje. „Starostuje“ popri zamestnaní, na úkor svojho voľného času. „Všetko robím večer a cez víkendy, administratívy je pritom stále viac,“ vysvetľuje dôvody, prečo sa už neuchádza o post starostu.
Hontianska dedina, ktorá má v zahraničí svojho menovca, vo veľkom renovuje Čítajte Obec má oficiálne 36 obyvateľov. „Ľudia si z nej urobili rekreačnú oblasť. Postavili si domy, ale neprehlasujú si trvalé pobyty. Cez víkend je tu aj viac ako 150 ľudí, po víkende sa mnohí vracajú domov a pri kontajneroch nám zostáva akurát kopec odpadkov,“ podotýka starosta.
Dedinka žije len z podielových daní a z dane z nehnuteľností, čo nie je vysoký príjem. „V takej malej obci je potom problém dostať sa aj k peniazom z eurofondov,“ dodáva.
Napriek tomu je dedina podľa neho v dobrej kondícii. „Nemá žiadne dlhy, funguje ako má. Máme pomerne nové osvetlenie, máme internet aj rozhlas, všade je vodovod,“ konštatuje.
Momentálne finišujú na rekonštrukcii obecného úradu, z envirofondu na práce dostali 80-tisíc eur.
„Zateplenie, výmena okien, dverí, obvodový plášť, strop,“ vyratúva rekonštrukčné práce. Rozpočet presiahol 120-tisíc eur, rezort poslal 80-tisíc. Strechu museli z plánov vynechať. Časť z nej vymenili vlani. Z vlastných zdrojov. „Už bola v havarijnom stave, zatekalo cez ňu. Ak by sme ju neurobili, vznikli by väčšie škody.“
Minúta po minúte: Volebné miestnosti sa zatvorili, komisie spočítajú hlasy Čítajte Veľa vecí však v dedine opravujú svojpomocne. Vďaka ochote a lojálnosti domácich. „Jeden je napríklad elektrikár, keď niečo potrebujeme, urobí to. Takýchto majstrov máme niekoľko,“ objasňuje. Zídu sa zo štyria a vyhrnú si rukávy. Bez nároku na odmenu.
V budove úradu z roku 1929 sídlila pôvodne obecná škola. Deti v nej drali lavice do roku 1975, potom z Dobrej Nivy urobili strediskovú obec, v ktorej začali spájať školy z okolitých obcí.
Istý čas v nej malo prevádzku dobronivské JRD (jednotné roľnícke družstvo), ktoré tam vyrábalo obaly na zošity ako svoju pridruženú výrobu.
Po Nežnej revolúcii sa obce od strediskovej Dobrej Nivy znova odčlenili, ale z budovy sa už viac škola nestala.
