BZOVÍK. Hradby bzovíckeho kláštora postupne stabilizujú. Na stavebné práce dostala obec 10-tisíc eur z ministerstva kultúry.
„Opravujeme rozpadnuté murivo v jednotlivých častiach hradu,“ hovorí Matúš Dlhopolec, predseda občianskeho združenia Pod hradom Bzovík. Zo získaných peňazí robia aj architektonický výskum.
Pred tromi rokmi si obec nechala vypracovať statický pasport starého kláštora, podľa ktorého sa riadia pri jeho stabilizácii.
Peniaze dostali pred dvoma rokmi aj na obnovu obvodového opevnenia.
Pomáhajú aj nezamestnaní
„Obnovu nám zabezpečuje stavebná firma, asi traja murári, ale aj viacerí nezamestnaní,“ vysvetľuje Dlhopolec. Okrem dotácie na rekonštrukciu dostanú peniaze z úradu práce na refundáciu miezd na vytvorenie pracovného miesta pre dlhodobo nezamestnaných.
Zveľaďovať starý kláštor sa snaží obecná samospráva aj mladí aktivisti z občianskeho združenia Pod hradom Bzovík, ktoré funguje viac ako tri roky.
Každoročne spoločnými silami udržiavajú priestory starého hradu čistením od náletových drevín.
Vlani na hrade privítali aj nových obyvateľov; po prvýkrát vypustili do hradnej priekopy namiesto kosačiek kozy. Postavili kvôli nim aj elektrickú ohradu, aby sa im permanentne starali o zeleň.
Čabraď čoraz viac vyhľadávajú aj turisti zo zahraničia Čítajte Majú zaujímavé vízie
Do budúcna by chceli priestory starého kláštora výrazne zrekonštruovať. „Zatiaľ nemáme nič naprojektované, nemáme ešte na realizáciu ani žiadne financie, ale radi by sme prerobili kaplnku tak, aby bola funkčná na svadobné obrady.
V bašte by sme vytvorili infocentrum či rytiersku sálu,“ prezrádza Dlhopolec. V budúcnosti sa chcú priblížiť možnostiam, aké majú pri obnove hradu Čabraď a v rámci medzinárodných projektov si zabezpečiť pomocné ruky dobrovoľníkov aj z iných krajín.
Aj keď nie je bzovícky kláštor často medializovaný, napriek tomu na ňom majú aj zahraničných turistov. „Chodievajú sem návštevníci z Maďarska, Nemecka či Švajčiarska. Aj vďaka blízkosti Banskej Štiavnice a Dudiniec,“ dodáva Dlhopolec.
Jedna z najvýznamnejších pamiatok
Pôvodne benediktínsky kláštor z 12. storočia stojí priamo v hontianskej obci v okrese Krupina. Benediktínov koncom 12. storočia vystriedali premonštráti.
K pôvodnému románskemu kostolu po čase pristavali kláštor. Bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok.
V 16. storočí však kláštorný život z neho zmizol, keď gróf Žigmund Balaša dal
Anton Bendík, ikona folklórnych festivalov Čítajte povraždiť a vyhnať väčšinu rehoľníkov. Z obavy pred Turkami začal s prestavbou kláštora na pevnosť. Obohnal ho mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strieľne a vnútorné ochodze.
K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.
Deväť rokov obecný
Koncom 17. storočia sa kláštor znova vrátil cirkvi. Od začiatku 19. storočia však už iba pustol. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny aj následné ničenie miestnymi obyvateľmi.
Obec kláštor vlastní deväť rokov, za 3,32 eura ho kúpila od Múzea vo Svätom Antone.
Miestne občianske združenie pripravuje v hradnom areáli obľúbené akcie ako Noc na hrade, na ktorej hrajú viaceré regionálne aj známe slovenské kapely, či Život v pevnosti, kde predvádzajú dobové tance, remeslá či ľudové odevy.
