HRIŇOVÁ. Na brehu potoka Slanec v Hriňovej našli unikátnu bronzovú dýku. Z predbežného odhadu a porovnania s podobnými nálezmi na Slovensku možno predpokladať, že dýka pochádza z mladšej alebo strednej doby bronzovej a môže byť stará 3200 až 3600 rokov. Bližšie datovanie poskytne až podrobnejší výskum pamiatkových úradov.
„Ide o najstarší nález na území nášho mesta, ktorý môže významným spôsobom odhaliť nové historické súvislosti regiónu,“ povedal projektový manažér hriňovskej radnice Michal Machava.
Dýku náhodne objavil starší domáci obyvateľ. „Fajčil na moste, keď zbadal, že sa na brehu potoka niečo leskne. Samozrejme, nepredpokladal, že to bude taký vzácny objav, ale už z prvého pohľadu bolo pre nás zrejmé, že ide o starý nález, keďže materiál bol bronz,“ dodal Machava.
„V katastri Hriňovej je to určite najstarší nález,“ potvrdil archeológ Ján Beljak, „bronzové nálezy sú na Podpoľaní zatiaľ len z Kalamárky v susednom meste Detva.“
Machava oceňuje, že nálezca svoj objav ohlásil. Rovnako ako iným nálezcom archeologických predmetov, aj jemu vzniká nárok na finančnú odmenu. Jej výška vyplynie z ohodnotenia súdnym znalcom.
Dýka sa zachovala v takmer nepoškodenom stave a už ju odovzdali Krajskému pamiatkovému úradu v Banskej Bystrici, kde ju budú analyzovať.
Centrom lužickej kultúry bola Kalamárka
Doterajšie najstaršie archeologické nálezy na Podpoľaní pochádzajú z obdobia mladšieho paleolitu. „Bezpečne doložené trvalejšie a intenzívnejšie osídľovanie tohto územia sa začína až v neskorej dobe bronzovej. Dôležitým regionálnym centrom tu usadeného ľudu lužickej kultúry sa stáva Kalamárka na južnom úbočí Poľany,“ objasnil Beljak.
Toto obyvateľstvo zanedlho nadviazalo kultúrne kontakty so susednou kyjatickou kultúrou sídliacou na juhovýchodných hraniciach ich územia. Z typickej materiálnej kultúry sa väčšina našla vo vale, jeho deštrukciách a sídliskových vrstvách.
Opevnenie skalného ostrohu Kalamárky vzniklo v závere neskorej doby bronzovej alebo až na začiatku doby železnej.
V dobe laténskej zasiahli do dejín Podpoľania Kelti. „Hoci tieto impulzy evidujeme už od včasnej doby laténskej, 500 - 400 pred Kristom, k ďalšiemu opevneniu Kalamárky dochádza až neskôr. V južnom sedle pod Kalamárkou sa našli zvyšky dvojpriestorového zrubového keltského obydlia.
Rímske mince na brehu Slatiny
Osídlenie z doby rímskej na Podpoľaní indikuje poklad 12 rímskych mincí z 2. storočia po Kristovi z Hriňovej. Našli sa v roku 1929 v hlinenej nádobe na brehu Slatiny. V poklade boli mince s razbami cisárov Trajána (98-117 po Kr.), Hadriána (117-138 po Kr.) a Antonina Pia (138-161 po Kr.).
„Môžu súvisieť s nepokojným obdobím okolo markomanských vojen (166-180),“ priblížil archeológ.
V potoku hľadali stratenú loptu, našli mínu Čítajte V priebehu 3. stor. po Kr. región pod Poľanou postupne kolonizujú Germáni. Dokladajú to nálezy z Vígľaša-Pstruše. Na prelome 4. a 5. storočia po Kr. Germáni opäť využívajú aj strategické obranné miesto hradiska Kalamárka.
Slovania osídľujú územie v hornom povodí rieky Slatina v 8. storočí po Kr. Z tohto obdobia pochádzajú črepy z Vígľaša-Pstruše. V 9.-11. storočí po Kr. vzniká posledná fáza (drevozemná konštrukcia jadra s nasucho kladenými múrmi z oboch strán) valu na Kalamárke. Včasnostredoveké aktivity dokladá tiež meč z 9.-10. storočia z tejto lokality a mince z prelomu 11. a 12. storočia z vrchu Mních.
„Nález dýky z doby bronzovej je ojedinelý a výnimočný aj tým, že sa našiel v horskom prostredí Hriňovej, kde nám iné nálezy z tohto obdobia zatiaľ chýbajú. Dá sa predpokladať, že tu v budúcnosti objavíme aj sídlisko z mladšej a neskorej doby bronzovej,“ dodal Beljak.
