ZVOLEN. Denne sú v uliciach Zvolena, aby dohliadali na verejný poriadok. V čiernych tričkách vysvetľujú ľuďom, že alkohol, hlučné správanie a obťažovanie slušných ľudí nemá čo robiť na verejnosti. Muži v čiernom však ľuďom v problémoch vedia aj poradiť a pomôcť. Volajú sa občianske hliadky.
Keď sa Zvolen začiatkom roka 2018 púšťal do projektu „občianskych“, ľudovo povedaných „rómskych“ hliadok, nebolo isté, čo to prinesie.
Mesto na ich vytvorenie získalo príspevok 143-tisíc eur z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu, samotné zaplatí ako spoluúčasť 7-tisíc eur.
„Očakávania boli jasné; zlepšiť verejný poriadok, riešiť, ale aj predchádzať podnetom, ktoré ľudia hlásia najčastejšie. Pitie alkoholu na verejnom priestranstve, hlučné, drzé správanie, žobranie, obťažovanie okoloidúcich,“ hovorí primátorka Lenka Balkovičová.
Mesto našlo šiestich ľudí, ktorí sa zaradili k Mestskej polícii vo Zvolene. „Prešli úvodnými školeniami zameranými na informácie o verejnom poriadku, zákonoch či na komunikáciu,“ ozrejmuje náčelník polície Juraj Chabada.
Na začiatku ich v uliciach sprevádzali mestskí policajti a sledovali, ako pri riešení problémov postupujú. „Policajti boli prekvapení, ako komunikujeme s narušiteľmi poriadku,“ hovorí Miroslav Oláh, jeden z členov hliadky. „Mnohí si mysleli, že ako Rómovia občas popustíme v pravidlách, ale práve naopak, našou úlohou bolo dotiahnuť poriadok v meste k lepšiemu,“ dodáva jeho kolega Dušan Kandráč.
Museli na sebe pracovať
„Začiatky boli, samozrejme, ťažké, nebol tam rešpekt, museli sme si ho vybudovať,“ prezrádza Miroslav Oláh. „S mnohými ľuďmi sme sa poznali, veď pochádzame z lokalít ako oni. Sekier, Balkán či Sokolská ulica. Postupne sme si však získali dôveru a rešpekt,“ dopĺňa Miroslav Baláž.
Najväčší oriešok bolo podľa nich okolie železničnej a autobusovej stanice, kam teraz chodia denne. Hovoria, ako vyzerá ich práca. „Ak nejaká skupinka napríklad pije na verejnosti, my sa predstavíme, vysvetlíme im pravidlá. Ak nie sú ochotní ich rešpektovať, prípadne sa situácia vyhrocuje, v najhoršom prípade voláme policajnú hliadku,“ vysvetľuje Oláh.
„Keď sa pozriete na železničnú stanicu, vidíte rozdiel. Keď sme nastúpili, bolo tam veľa problémových skupín, popíjali, postávali, boli tam bitky. Ako sme tam začali chodiť, nemáme s nimi problém, rešpektujú nás,“ dodáva.
Zároveň pripomína, že je dôležité uvedomiť si, čo je príčinou problému. „Títo ľudia nezmiznú, niekam musia ísť. Snažíme sa ich učiť, že ak si už to víno kúpia, nech s tým idú domov, nech to neukazujú na verejnosti.“
Alkohol je podľa občianskych hliadok najčastejším problémom, prečo ľudia žijú na ulici. „Často ich k pitiu priviedol život, prišli o byt, rodinu, prácu,“ hovorí Baláž. „Ale niektorí pijú len preto, že tak chcú žiť. Syn to vidí od otca a už to ide.“
Okrem staníc sa členovia občianskej hliadky pohybujú v okolí Balkánu, Sokolskej ulice, na Sekieri či Zlatom potoku. Niekde si na nich ľudia už tak zvykli, že ich volajú sami. „Minule sa mi podarilo zabrániť krádeži v obchode,“ hovorí Miroslav Oláh. Baláž dodáva, že niektorým predavačkám nechal svoje telefónne číslo. „Nech mi zavolajú, keď je problém.“
Problémy riešia aj na Sekieri. „V okolí bývalého gymnázia na Lipovci sa stretávalo množstvo mládeže. Minule sme tam prichytili asi desať mladých ľudí, ktorí tam popíjali, tak sme ich odviedli k rodičom a dohovorili im. Odvtedy sme ich tam nevideli,“ hovorí Dušan Kandráč.
Úloh, ktoré majú títo muži dennodenne pred sebou, je množstvo. Niektoré z nich sú aj príjemnejšie. Napríklad cestujú autobusom do škôl spolu s rodinami z problémovej lokality Balkán.
„Deti z Balkánu sme už veľa základných vecí naučili, napríklad ponúknuť miesto v autobuse staršiemu, pozdraviť sa. Teda robia to aspoň, keď sme tam my,“ podotýka s úsmevom Róbert Hakel.
„Malé deti z Balkánu si dali zelené reflexné vesty, na ne napísali ‚občianska hliadka‘, lebo aj my sme vo vestách začínali,“ dodáva Baláž.
Reflexnými vestami inšpirovali aj rómske deti. (zdroj: mestská polícia)Nielen trestať, aj pomáhať
Členovia hliadky pochopili, že ich práca nie je len o verejnom poriadku, ale aj o pomoci ľuďom. „Niekedy rozoberáme problémy o poriadku a ľudia sa nám zdôveria aj o svojom živote. Snažíme sa im pomôcť,“ hovorí Dušan Kandráč.
„Dole na Balkáne bývali mladí ľudia s jedným dieťaťom a stále vystávali na stanici. Hovorili, že hľadajú normálne ubytovanie, pomohli sme im ho nájsť. Videl som na nich, že sa chcú zmeniť, našli si robotu, začali žiť normálne,“ uvádza príklad Baláž.
Členovia zvolenskej občianskej hliadky rozmýšľajú aj o tom, čo bude po tom, keď sa skončí projekt. Ten by mal trvať tri roky. „Možno si urobíme školu a pridáme sa k mestskej polícii,“ hovorí Baláž. Všetci muži majú len strednú školu, niektorí ju nedokončili. Predtým, ako sa stali občianskou hliadkou, pracovali ako stavbári, robotníci, ochrankári či živnostníci, niektorí podnikali s nehnuteľnosťami. Vedia, že ich práca okrem iného mení aj pohľad ľudí na Rómov.
Autor: ROS
