ZVOLENSKÁ SLATINA. „Netvrdím, že sa zapíšem do dejín, to by bola ilúzia, ale prispejem aspoň zrnkom do mozaiky poznania,“ hovorí astronóm Vladimír Bahýľ, ktorý spolupracuje s NASA.
Bývalý režim mu vzal možnosť venovať sa profesijne tomu, čo vyštudoval a čo miluje.
Začínal v Astronomickom ústave v Tatranskej Lomnici. Po necelých šiestich rokoch sa rozhodol odísť, pretože ho vyradili z poradovníka na byt. S argumentom, že nie je pre nich perspektívny. Z dôvodu, že je nábožensky založený a pod košeľou nosí krížik.
„Dali mi to písomne,“ spomína. „Taká bola doba. Chodil som do kostola, a to ohromne prekážalo.“
Písali sa sedemdesiate roky. „Doma, čo bola jednoizbová drevenica so záchodom a kúpeľňou spoločnou pre tri rodiny, ma okrem manželky čakali aj dve malé deti. Musel som sa o rodinu postarať,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie odísť z Tatier na Podpoľanie, kde žili jeho svokrovci.
Známi mu pomohli zamestnať sa vo vtedajších Podpolianskych strojárňach. „Pomohlo mi, že som nebol takzvaný vylúčený straník a ovládal som programovacie jazyky. Vo fabrike som programoval napríklad mzdy, cenníky, technickú prípravu výroby. Dostal som slušný plat a trojizbový byt.“
Rok po Nežnej revolúcii smerovali jeho kroky na Technickú univerzitu vo Zvolene, kde zakotvil na 24 rokov.
Na univerzite začínal ako technik na počítače, za pár rokov sa prepracoval do pozície vysokoškolského učiteľa a do dôchodku odtiaľ odchádzal ako docent.
