OČOVÁ. „Keď som išiel na prijímačky na konzervatórium, otec sa práve vrátil z Nórska a ja som o pol tretej ráno hral. Chcel vedieť, ako som pripravený. Povedal mi, že ak ma nezoberú, pred ním som skúšky spravil,“ zaspomínal Ján Berky Mrenica ml. pri odhalení pamätníka na svojho otca v jeho rodnej Očovej.
„V tomto bol veľký puntičkár, na nás deti veľmi prísny, ale aj veľmi dobrý,“ dodal s tým, že otec ho k hudbe viedol od útleho detstva.
„Neviem, či mám hudobné gény po ňom alebo po mame, pretože mama tiež veľmi pekne spievala, ale, samozrejme, nebyť otca, asi by som toho toľko nedosiahol,“ okomentoval. „Veľa som sa od neho naučil a ďakujem, že môžem pokračovať v jeho myšlienkach, že hudba je ten jazyk, ktorý môže spájať. Nespája len ľudí, spája národy.“
Berky Mrenica mladší videl pamätník prvý raz po jeho odhalení. „Vidím ho absolútne prvýkrát. A vidím, že autor vystihol otcovu podobu. Mám radosť, že je na ňom usmiaty.“
Motívom pamätníka sú husle
Pamätník navrhol aj vytvoril zvolenský umelecký kováč Ján Gubčo. Dielu dominujú husle, ktoré hudobnému mágovi priniesli slávu a sprevádzali ho celý jeho život.
Ján Berky Mrenica st. sa v podpolianskej dedine narodil a pred desiatimi rokmi v nej svoju životnú púť aj zavŕšil. Zomrel po ťažkej chorobe vo veku 69 rokov. Jeho famózna hra na husle mu otvorila dvere do sveta. So SĽUK-om, v ktorom pôsobil ako koncertný majster 32 rokov, päťkrát absolvoval veľké turné po USA.
Keď mal 55 rokov, založil známy orchester Diabolské husle. Krajín, ktoré navštívil, napočítal 52. Medzi inými to bola Kanada, Austrália, Japonsko, Čína, Taiwan, Egypt, Jordánsko, Maroko, Taliansko, Nemecko, Rusko, Francúzsko.
S husľami sa narodil, hovorieval
Mal 36, keď si v Indii počas turné so SĽUK-om zahral na slávnych stradivárkach, ktoré mu požičal primáš anglického Kráľovského kvarteta. Na koncertnej šnúre v Amerike v džezovom klube na Broadway zahral duet s legendárnym trubkárom Luisom Armstrongom.
Získal viaceré ocenenia, len z Grammy si s Diabolskými husľami priniesol tri najvyššie ocenenia pre najlepší orchester, najlepší album aj najlepšieho interpreta.
V rozhovore pre Slovenské národné noviny, ktorý s ním robil Ján Čomaj, povedal: „Mám dojem, že som sa s husľami už narodil. Čo mi pamäť siaha, mal som ich pod bradou. Len čo prišla nedeľa alebo sviatočný deň, ak len nebol Veľký piatok alebo dušičky, strčil mi otec husle do rúk a šli sme po Očovej hrať. Z domu do domu. Ľudia si na nás zvykli, nebrali to ako žobranie. Radi nás videli, keby sme neprišli, možno by sa im ani nedeľa nerátala.“
