SLIAČ. Málo sa vie, že Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK), ktorý si v budúcom roku pripomenie 70. výročie svojho vzniku, odštartoval svoju slávnu kariéru na strednom Slovensku v kúpeľnom meste Sliač. V priestoroch sliačskeho Grand hotela Škubňa (neskôr premenovaný na Hotel Hron) tvoril a nacvičoval svoje prvé programy.
S myšlienkou založiť ľudový umelecký súbor prišiel v roku 1948 Ondrej Pavlík. Pripravoval program celoštátnych osláv 5. výročia SNP a mal v úmysle spojiť všetky existujúce ľudové amatérske súbory. Chcel, aby na tomto veľkolepom podujatí medzinárodného významu vystúpili s jednotným programom.
Myšlienku podporoval aj vtedajší povereník školstva Ladislav Novomeský. Prvým zamestnancom SĽUK-u sa stal bývalý riaditeľ rozhlasu Emil Rusko a 17. novembra 1948 ho vymenovali za riaditeľa súboru. Umeleckým vedúcim sa stal Pavel Tonkovič. Členmi prípravnej komisie boli aj hudobní skladatelia Alexander Moyzes, Andrej Očenáš či herec a divadelný režisér Karol L. Zachar.
Zvolenská premiéra
Od januára do mája 1949 sa robil po Slovensku nábor do tanečného súboru, speváckeho zboru a orchestra. Na konkurz sa prihlásilo 900 uchádzačov, komisia ich vyskúšala 700.
Prvé kroky a prvé akordy. Nesmelé tváre, ťažké dlhotrvajúce skúšky plné prekvapení a nezdarov, únava po tanci a speve, to všetko sa opakovalo v mysli aj nádejného huslistu Martina Kíšika z Veľkej Lúky, ktorý nastúpil do prvého orchestra SĽUK-u. A s podobnými pocitmi nastupovali ďalší, ktorí stáli pri jeho zrode.
Pri Zvolene otvorili múzeum motocyklov z medzivojnového obdobia Čítajte Už 1. mája 1949 doň nastúpilo 38 tanečníkov, 15. mája 45 členov speváckeho zboru a 1. júna 18 členov orchestra. Na tvorbe programov SĽUK-u sa v jeho začiatkoch podieľal okrem hudobného skladateľa Alexandra Moyzesa aj choreograf Štefan Toth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vladimír Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová.
S prvým umeleckým programom vystúpil SĽUK na celoštátnych oslavách 5. výročia SNP vo Zvolene 29. augusta 1949. Zožal obrovský úspech. Po zvolenskej premiére nasledovala šnúra vystúpení po celom Slovensku. Odvtedy nechýbal na žiadnom významnom kultúrnom podujatí.
Stretnutie po desiatich rokoch
Za najvýraznejšiu osobnosť v histórii súboru je považovaný tanečník, choreograf, umelecký vedúci a režisér Juraj Kubanka. V súbore pôsobil od jeho vzniku až do roku 1993.
Svoju pečať mu vložila aj tanečná sólistka Hedviga Melicharová, choreograf Martin Ťapák, tanečníci Ladislav Ševčík, bratia Antalíkovci, hudobný skladateľ Svetozár Stračina či koncertný majster Rinaldo Oláh, ktorého nazývali aj Paganíny zo Zvolenskej Slatiny.
Týchto priekopníkov úspešne nasledoval choreografovia Jaroslav Moravčík, Ján Ďurovčík, Martin Urban, tiež dirigent Štefan Molota, dramaturg Vladimír Kysel, primáš Ján Berky Mrenica, ale aj ďalší umelci.
Za desiatky rokov absolvoval SĽUK tisícky vystúpení doma aj v zahraničí. Ich vystúpeniam tlieskali milióny divákov vo viac ako šesťdesiatich krajinách sveta. So súborom pracovali desiatky choreografov, autorov hudby, viac ako tisíc tanečníkov, spevákov a takmer štyristo hudobníkov.
Aj keď SĽUK pobudol v Sliači krátko, od roku 1950 sídli v Bratislave, bola to éra jeho zrodu a začiatok úspešnej umeleckej dráhy, na ktorú sa nezabúda.
Tak to bolo aj na stretnutí nielen „sľukárov“ po desiatich rokoch v Sliači tam, kde sa to začalo – v hoteli Hron. Bolo to pekné posedenie so spomienkami aj chlapským zastrájaním. S rozbreskom rána niesla sa hronskou dolinou pieseň Hej, hej, slnko vychodí.
Autor: Emil Šimončík
