Keď sa mladý americký pilot Ethan Allen Smith prebúdzal do talianskeho rána 17. septembra 1944, nemohol mať ani len tušenie, čo ho v ten deň čaká. Pochopiteľne, nevedel to ani v iné dni predtým, lebo úlohy, ktoré letci vtedy na základniach v Taliansku dostávali, boli náročné. S nimi sa písali aj príbehy rôzneho sfarbenia, zväčša tmavými farbami.
Smith sprevádzal na stíhacom lietadle P-51 Mustang štvormotorové B-17 a B-24 nad územie nacistického Nemecka, kde spojenci, britské a americké bombardovacie zväzy, ničili strategické ciele.
V ten deň vzlietlo z juhotalianskych základní 166 B-17 a 384 B-24 s ich konečným cieľom bombardovať rafinérie a železničné dopravné uzly. V Budapešti sa k nim ešte pridali dve B-17 zo 483. bombardovacej skupiny 15. americkej leteckej armády zo základni v Bari a tiež stíhací sprievod zložený z 25 stíhacích lietadiel typu P-51 Mustang a spolu smerovali nad územie Maďarska.
Nad Nagykorosom sa dve B-17 odpojili od mohutného zväzu a smerovali aj so svojím sprievodom stíhacích strojov nad stredné Slovensko. Tu už od 29. augusta 1944 viedla povstalecká armáda a partizáni boj s okupačnými nacistickými jednotkami a režimom ľudáckeho štátu.
Niečo o tom vedel aj Smith a iní letci, ale skutočne len ozaj stručne. Uvedomovali si, že všade okolo tohto neveľkého povstaleckého územia je veľký priestor plný nepriateľských síl.
