Pondelok, 22. apríl, 2019 | Meniny má Slavomír

Viliam Kmeť, jazva na duši

Nie je to tuctový ani ľahko „stráviteľný“ príbeh. Zostáva po ňom pachuť blenu.

Viliam Kmeť s vysielačkou Leo. Táto fotografia sa objavila aj v Oktavcovej publikácii Nad Tatrou sa blýska... (SNP) z roku 1946. (Zdroj: Archív Br. Kmeťa)

Prejsť banskobystrickou ulicou Pod Turíčkou nedá veľkú námahu. Je pomerne krátka, ani sa nepotrebujete drgáľať autiakom. Domce po oboch stranách uličky sú úhľadne poukladané, opreté jeden o druhý, akoby boli z lega. Miestni poznajú túto mestskú časť skôr ako Podryba, ale aj ako – hoci územnosprávne to celkom nesedí – Uhlisko, kde sa kedysi rozprestieralo chýrne škvarové ihrisko futbalistov ŠK Slávia. Či dokonca ako Žlté Piesky, ktovie.

Popri ulici Pod Turíčkou, ktorá na svojom západnom konci takmer vyúsťuje na Golianovu ulicu – čo je v tejto súvislosti priam symbolické – denne prefrnkú stovky autiakov smerom na Hornú Mičinú. No nielen ich vodiči, ale aj z miestnych len málokto vie, že sa tu písala jedna z kapitol Slovenského národného povstania.

Článok pokračuje pod video reklamou

A možno ani netušia, kde stál domec Imricha Bohúňa, ktorý v tomto príbehu zohral významnú úlohu. Stolár Bohúň, pracujúci v podbrezovských železiarňach (legendárny herec Ivan Palúch neraz s úškrnom spomínal, že vo verejnosti boli známe skôr ako „göringwerke“), bol sociálny demokrat, člen banskobystrického Revolučného národného výboru a za Povstania aj člen Slovenskej národnej rady za KSS (od zjednocovacieho zjazdu).

Ako riadny člen nechýbal teda ani na 9. zasadnutí SNR 29. septembra 1944 o 17. hodine v zasadacej sieni Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici na dnešnej Skuteckého ulici (paradoxne, v rokoch Slovenského štátu niesla názov Hitlerova, aby ju po skončení II. svetovej vojny na sklonku 40. rokov premenovali na Stalinovu), ktoré prijalo uznesenie SNR o vzájomnom pomere domáceho a zahraničného odboja.

o o o

Viliam Kmeť (nar. 14. 1. 1915 v Púchove, okres Považská Bystrica), nielenže až do pohnutého roku 1944 nemal ani potuchy o existencii banskobystrického stolára Imricha Bohúňa, ale ani sa ničím nelíšil od svojich rovesníkov, žijúcich bežný život smrteľníkov v československej realite obdobia medzi dvoma vojnami. Bol synom železničiara, ktorý si s manželkou Vilmou postavil v Martine domček a svoj voľný čas zasvätil ochotníckemu divadlu.

Zomrel mladý na rakovinu, a tak sa mladý Viliam voľky-nevoľky musel zapojiť do pracovného procesu, prízemnejšie rečeno šiel robiť a pomáhať tak svojmu mladšiemu bratovi Miroslavovi (1919, Púchov) v jeho ambícii vyštudovať vysokú školu.

Základnú školu vychodil pubescent Viliam už v Turčianskom Svätom Martine, tam si tiež ako tínedžer odkrútil učňovské roky u svojho menovca, obchodníka Jozefa Kmeťa. Po absolvovaní meštianskej školy si Viliam v septembri 1933 prevzal výučný list, ktorý mu určil profesijný smer obchodníckeho pomocníka, vyučiac sa živnosti so zameraním na obchod so strižným, módnym a galantérnym tovarom.

Po vyučení vonkoncom nešpekuloval, zamestnal sa najprv u Jozefa Kmeťa a potom u iného miestneho obchodníka Ľudovíta Weilla, aby sa neskoršie stal živnostníkom - obchodníkom. Popritom, kráčajúc v šľapajach svojho otca, pôsobil v ochotníckom divadle, prezentoval sa ako výborný huslista a neraz si schuti zanôtil s vrútockým rodákom Františkom Zvaríkom.

Tým Zvaríkom, ktorého poznáme ako výborného herca, operného speváka i interpreta ľudových piesní, ale aj ako člena opery Národného divadla a tiež Frontového divadla, kde sa jeho repertoár skladal z partizánskych, vojenských a ľudových piesní.A nečudo, že si neraz spolu zanôtili, veď mali podobné hlasy a Zvarík interpretoval Viliamove najobľúbenejšie piesne.

Vlastne, keď sa to tak vezme, práve on ich budúceho herca naučil. Je len príznačné, že oveľa, oveľa neskôr sa Zvaríkova životná púť uzatvárala v nemocnici akurát v rukách Viliamovej dcéry Ľubice, ktorú chcel silou-mocou za herečku...

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5GSN na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C5GSN na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: história


Článok je zaradený aj do ďalších tém História

Hlavné správy z MY Zvolen

V Hiňovej majú ťažké srdce na rozhodcov - ilustračné

Zvolenský rodák podpísal nováčikovský kontrakt s Calgary

Slovenský útočník dostane šancu v NHL.

Zvolenský rodák (vpravo) v slovenskom drese - ilustračné

Z elektrikára pekár. Štefan Krnáč sa živí pečením štrúdlí

Detvan si povedal, že keď to nepôjde dopredu, musia ísť dozadu.

Ilustračné foto.

Rozostavané byty po desaťročiach dokončili

Nedostavanú bytovku prerobila súkromná firma.

Prví nájomníci dostanú zanedlho kľúče od nových bytov.

Ako sa učilo kedysi. Staré nemusí byť nepotrebné

Bez počítača, dataprojektoru či interaktívnej tabule. Výstava nás vráti do školských čias.

Atlas sveta.

Už ste čítali?