KRUPINA. Výrazný hlas a spontánny herecký prejav robili z Viliama Polónyiho originálneho a nezabudnuteľného herca. Na konte má takmer stovku slovenských i zahraničných filmov a množstvo divadelných postáv. Všestranne nadaný umelec Viliam Polónyi by sa v piatok 6. júla dožil okrúhlych 90 rokov.
Viliam Polónyi sa narodil 6. júla 1928 v Krupine. V mladosti sa venoval ochotníckemu divadlu, hudbe, spevu aj športu, dokonca uvažoval o futbalovej kariére. Po absolvovaní Obchodnej školy odišiel hrať futbal do Zlína, neskôr prestúpil do bratislavskej Káblovky.
Potom ho však očarilo divadlo natoľko, že sa mu začal venovať na profesionálnej úrovni. V roku 1949 ho prijali do novovzniknutého zvolenského Stredoslovenského divadla. Po vojenskej službe, ktorú absolvoval vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave (1951-1953) pôsobil v bratislavskom divadle Nová Scéna až do odchodu do dôchodku. Hral v činohre, v divadle pre deti a mládež a predstavil sa aj v operete. Svoje pôsobenie v tomto súbore prerušil len v rokoch 1976-82, keď pôsobil ako riaditeľ v nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Po návrate na Novú Scénu v rokoch 1982-85 bol takisto jej riaditeľom.
Na Novej Scéne stvárnil množstvo divadelných postáv. Ocenením jeho hereckých kvalít bolo udelenie titulu Zaslúžilý umelec, ktorý získal za postavu Palčíka v hre Jozefa Gregora Tajovského Statky zmätky, rovnako výrazná bola aj rola Potockého v hre Geľo Sebechlebský autora Jozefa Hollého, či Telegina v inscenácii Ujo Váňa od Antona Pavloviča Čechova.
"Cez rôzne menšie figúrky sa vypracoval až medzi najvýraznejších slovenských hercov inklinujúcich ku komédii, satire a groteske. Jeho herectvu a fyziognómii boli blízke ľudové a múdre postavy, zemité, vitálne i komické," píše o Polónyim portál csfd.cz. "Ľahkosťou sebe vlastnou okrem ľudových 'chytrákov' dokázal stvárniť aj robustných malomeštiakov a mravne pokrivené charaktery."
Práve pre tieto herecké kvality si Polónyiho všimol aj film. V epizódnych postavách sa objavil satirických komédiách Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958) či Výlet po Dunaji (1962). Väčší priestor dostal v poviedkovom filme Tvár v okne, ktorý v roku 1963 nakrútil režisér Peter Solan a ráta sa medzi výrazné slovenské snímky reprezentujúce tzv. novú vlnu. O rok neskôr ho Solan obsadil do ďalšieho kultového filmu Prípad Barnabáš Kos, kde hral Viliam Polónyi spolu s Josefom Kemrom.
Diváci si ho však pamätajú ako svojrázneho poručíka Michalka zo štvorice kriminálnych filmov, v ktorých stvárnil Ladislav Chudík hlavnú postavu kapitána Jakubca. Slovenská verzia Watsona a Sherlocka Holmesa sa objavila v detektívkach Smrť prichádza v daždi, Vrah zo záhrobia, Volanie démonov a Prípad krásnej nerestnice, ktoré nakrútil režisér Andrej Lettrich na prelome 60. a 70. rokov.
Za úlohu vo filme Tango pre medveďa (Stanislav Barabáš, 1965) získal cenu Igric v roku 1967. Hral vo filmoch Naši pred bránami (Ľudovít Filan, 1970), Kosenie jastrabej lúky (Štefan Uher 1981), aj v Tisícročnej včele Juraja Jakubiska (1983).
Po plastickej operácii pery a ďalších zdravotných problémoch musel svoje herecké aktivity obmedziť, napriek tomu hral až do roku 2004. Divákov prekvapil na televíznej obrazovke ako hosť Borisa Filana skvelou hrou na gitare, takisto bol vtipným rozprávačom a bavičom. Po celý život mu vydržala aj láska k futbalu.
Získal Cenu Andreja Bagara (1974), titul Zaslúžilého umelca (1975), za celoživotní tvorbu Cenu Literárneho fondu SR (1998), Cenu mestskej časti Bratislava-Nové Mesto (2002), Čestné občianstvo Krupiny (2004), a tiež štátne vyznamenanie Pribinov kříž III. triedy (2009) a Cenu predsedu Banskobystrického kraja (2010). Herec Viliam Polónyi zomrel 12. novembra 2012 vo veku 84 rokov.
