DETVA. Jana Kucbeľová, rodáčka z detvianskych lazov, vydala unikátnu publikáciu Odetí do krásy, ktorá je prezentáciou nášho národného pokladu – slovenského kroja. Každý jeden záber na skutočnú krásu a farebnosť ľudového odevu, ktorý zachytil fotograf Peter Brenkus na svojich fascinujúcich snímkach, má nesmiernu historickú a kultúrnu hodnotu.
Publikácia je na Slovensku jedinou svojho druhu. Takáto rozsiahla obrazová publikácia, zameraná na to najkrajšie, čo doma máme – na slovenské kroje – tu doposiaľ neexistovala.
Kniha v sebe uchopuje okrem zaujímavých historických faktov aj príbehy jednotlivých krojov, osudy ich nositeľov či výrobcov. Na 360 stranách tejto „krojovej encyklopédie“ si čitatelia môžu prezrieť autorkinu zbierku doplnenú aj o ďalšie súvisiace prvky či sa dozvedieť fakty z jej výskumu, ktoré zbierala viac ako 40 rokov.
Knihu skompletizovala za deväť mesiacov
„Od septembra do decembra prebiehalo fotografovanie. Kroje bolo treba oprať, naškrobiť a vyžehliť,“ prezradila podrobnosti o prípravách autorka knihy.
„Potom sa už mohlo fotiť. Musím uznať, že fotograf Peter Brenkus odviedol majstrovskú robotu. Za štyri mesiace urobil asi 32-tisíc záberov,“ priblížila a dodala, že potom práca ostala na nej.
Prečítajte si tiež: Choreografiu vytvorí zhruba za polroka
Musela ku všetkým fotografiám pripraviť texty. V knihe je totižto zachytených asi 400 krojov aj s ich jednotlivými variáciami.
„Snažila som sa do publikácie zaznamenať kroj z každej dediny, ale nebolo to v mojich silách. Pripraviť takúto publikáciu za takú krátku dobu bola naozaj drina.“
Publikácia je na Slovensku výnimočná najmä kvôli záberom na kroje z jednotlivých regiónov. Najväčší priestor v nej však venovala práve krojom z jej rodného Podpoľania.
Krojom zasvätila celý život
Jana Kucbeľová sa narodila na detvianskych lazoch Krné, kde vyrastala tradičným gazdovským spôsobom života. Už ako dievčatko ju rodičia viedli k folklóru. Hrala na husličkách v detskej ľudovej hudbe Detvanček, kde ju kroj začal zaujímať ešte viac.
Ako mladá dievčina si začala robiť vlastný výskum. Zbierala informácie od starších žien z dedín, u odborníkov si zisťovala údaje o jednotlivých variáciách krojov – ako a pri ktorých príležitostiach sa nosili. Absolvovala aj bakalárske štúdium v odbore etnológia.
Pred necelými tridsiatimi rokmi si založila vlastnú firmu, kde šije, opravuje, renovuje kroje a vyrába aj liturgické textílie. Odteraz ju budeme poznať aj ako autorku knihy. „Teraz bola asi posledná možnosť zozbierať informácie od starších ľudí, pre ktorých bol kroj bežnou súčasťou dňa. Bolo to treba využiť,“ vysvetlila autorka.
Knihu predstaví aj na tohtoročných Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve, ktoré budú už tento víkend.
Budeme mať národný deň kroja
Už dávno snívala o národnom dni kroja na Slovensku, aký majú aj v Rakúsku. „Chcela by som, aby sa počas tohto dňa ľudia obliekli do krojov alebo aspoň do oblečenia s prvkami ľudovej kultúry. Nakoniec sa to podarí. Už tento rok v septembri na Radvanskom jarmoku v Banskej Bystrici vyhlásime národný deň kroja aj na Slovensku,“ povedala s tým, že by chceli vytvoriť tradíciu, na ktorej sa zúčastní čo najviac ľudí.
Záujem o kroje podľa nej zažíva veľkú renesanciu. Mnohí hovoria, že k tomu prispela aj šou Zem spieva. Ľudia sa akoby prestali hanbiť za to, čo kedysi považovali za sedliacke či laznícke a teraz sa tým začínajú opäť pýšiť.
V Očovej je mi dobre, hovorí Pavol Hossa, šéf očovianskych tanečníkov
„Záujem o kroje sa zvyšuje. Tradičnými motívmi sa zaoberajú v súčasnosti už aj módni návrhári či šperkári. Sama mám vo firme veľa práce. Vyrábame kroje pre jednotlivcov, inštrumentalistov, zberateľov, pre folklórne súbory, ale aj pre mladomanželov na svadbu. Znovu ožíva aj tradícia nosenia krojov u ľudí žijúcich v zahraničí, kde rodáci zo Slovenska používajú kroj ako druh sebaidentifikácie,“ prezradila.
Zároveň prosí ľudí, aby ani poškodené kroje či vyšívané obrusy nevyhadzovali, ale radšej ich ponúkli zberateľom či múzeám, pretože vyhodiť niečo také vzácne by bola veľká škoda.
