BZOVÍK. Slovensko má jednu z najväčších mliečnych fariem v strednej Európe. Vznikla na zelenej lúke v Bzovíku v okrese Krupina. Po dokončení druhej fázy sa stane domovom pre 1400 kráv.
Za jej otvorením stojí holding Daniela J. Kratkeho Slovenské farmárske, družstvo (SFD), ktoré do investície vloží dovedna takmer sedem miliónov eur. Deje sa tak v čase, keď väčšina fariem na Slovensku v dôsledku mliečnej krízy musela stopnúť svoju produkciu.
Okrem zvýšenej produkcie mlieka prinesie aj nové pracovné miesta. „Po dôkladných analýzach sme sa rozhodli s krízou bojovať zefektívnením výroby a vybudovaním modernej mliečnej farmy s koncentráciou chovu hovädzieho dobytka. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu považujeme naše rozhodnutie za jedinečné a správne,“ skonštatoval zakladateľ SFD Daniel J. Kratky.
Investícia v dvoch etapách
Realizáciu investície rozdelili do dvoch etáp. „Vybudovanie prvej v hodnote takmer 4 milióny eru a s kapacitou 700 dojníc trvalo 426 dní a podieľalo sa na nej 125 pracovníkov. Ďalších 700 dojníc pribudne v druhej etape, na ktorú je naplánovaný rozpočet 2,5 milióna eur,“ dodal Kratky.
Na Mliečnej farme Bzovík používajú najmodernejšie technológie od procesov dojenia až po odstraňovanie exkrementov.
„Vieme, koľko ktorá krava nadojí a aké kvalitné je jej mlieko. Dojnice tiež majú snímače na krkoch. Okrem počtu krokov zaznamenávajú aj to, ako prežúva. Akonáhle sa krava vymyká zdravému počtu prežutí, vieme zasiahnuť a na základe dát z počítača zavolať veterinára. Krava totiž môže mať žalúdočné problémy či iné ochorenia," objasnil predseda Roľníckeho družstva Bzovík Juraj Petruš.
Hrad Čabraď zachraňujú nezamestnaní aj dobrovoľníci z celého sveta Čítajte Družstvo hovorí aj o nadčasových a dôkladne zabezpečených pôrodniciach, najprepracovanejšej čakárni či dojárni.
„Pokroková technika zaručuje nielen dobrý stav dojníc, ale aj ich vysokú produktivitu. Investícia po ukončení druhej etapy významne zvýši dennú dodávku mlieka, a to až o 133 percent,“ povedal Kratky.
Surové kravské mlieko bude z novej mliečnej farmy v Bzovíku primárne smerovať na domáci trh. „Cieľom projektu však nie je len produkovať mlieko v dostatočnom objeme, ale i kvalite,“ podotkol Kratky.
Veľké teplo kravy neobľubujú
Väčšina ľudí si podľa neho šťastnú a spokojnú kravu predstavuje na lúke, kde si vychutnáva zelenú trávičku. Opak je však pravdou, kravy totiž nemajú rady, keď na ne svieti slnko. Najlepšie sa cítia pri teplote sedem stupňov Celzia a keď sa môžu vyvaľovať v suchom prostredí bez prievanu.
Farmári vo Bzovíku sú presvedčení, že základom ekonomického rastu a vysokej produktivity je práve blaženosť kráv a index „kravského šťastia“. Aj preto si dali na výstavbe maštalí obzvlášť záležať.
Maštale sú navrhnuté tak, aby predstavovali pre kravy čo najväčší komfort. „Majú výšku 12,5 metra, vďaka čomu je tu výmena vzduchu oveľa výdatnejšia. Nevyskytuje sa tu amoniak, ktorý by škodil očiam kráv alebo spôsoboval respiračné choroby,“ vysvetlil Petruš.
Kravy nie sú v strese, boxy sú veľké a pohodlné, čo dáva kravám dostatočný priestor. Obsahujú zvýšený počet napájačiek, takže dojnice sa dostanú k pitnej vode vždy, keď potrebujú.
