Mladý muž z Krupiny trávi čas najradšej so svojou rodinou. Chvíle zažité v prírode, bicyklovanie, kreslenie či vyrábanie vecí so svojimi dvoma synmi ho napĺňa. Popri práci sa vo voľnom čase stíha venovať aj aktivitám vo Folklórnom súbore Hont. Ľuboš Jombík je členom súboru už dobrých 17 rokov.
Od roku 2012 zastáva aj post organizačného vedúceho. Jeho úlohou je zháňať financie na kroje a choreografie či zabezpečovať priestory, v ktorých spolu s ostatnými členmi súboru trénuje. Lásku k folklóru si pestuje spolu so svojou manželkou, ktorá je vedúcou Detského folklórneho súboru Vartášik.
Čo rozhodlo, že ste sa začali venovať folklóru?
- V mojom prípade to boli hlavne kamaráti, ktorí ma zavolali do detského súboru Vartášik, kde som pôsobil päť rokov. Jeden z nich Martin Spodniak je teraz vo Folklórnom súbore Hont hospodárom. Ťaháme to spolu už viac ako 25 rokov.
O akom povolaní ste ako dieťa snívali?
- Odmalička som rád objavoval, hľadal súvislosti alebo informácie. Presné povolanie, ktoré bolo mojím vysnívaným, si už nepamätám, ale určite to bolo niečo s technickým zameraním.
Aké predmety vás v škole nebavili?
- Myslím, že som vyslovne také nemal, ale bez chémie by som sa zaobišiel.
Roman Malatinec: Podpoľanie je kus prekrásnej zeme, ktorá má veľkú devízu Čítajte Aké vás bavili najviac?
- Vo všeobecnosti ma škola bavila. Niektoré predmety boli viac a iné menej zaujímavé. Medzi najobľúbenejšie patrila fyzika, zemepis, prírodoveda, výtvarná, telesná a hudobná výchova.
Aké sú vaše záľuby?
- Tých mám neúrekom. Niektoré sa časom menia, ale sú aj také, čo mi ostali dlhý čas. Venujem sa behu, cyklistike, turistike. Rád si prečítam dobrú knihu, vypočujem hudbu alebo si v kine pozriem dobrý film. Tancujem a aj spievam vo folklórnom súbore. Hrám na gitaru, kontrabas a robím aj pedagóga v detskom súbore.
Ako spravidla relaxujete?
- Najväčším relaxom sú pre mňa moji dvaja synovia Samko a Maťko a všetky aktivity s nimi spojené. Chodíme spolu do prírody, bicyklujeme sa, hráme pexeso, kreslíme si alebo niečo vyrábame.
Čo ako organizačný vedúci máte na starosti?
- Zabezpečujem priestory, zháňam financie na kroje a choreografie, organizujem zájazdy a vystúpenia. Úzko spolupracujem s celým vedením súboru, s hospodárom Martinom Spodniakom, krojárkami Betkou Kockovou, Luckou Kocmanovou a Aďkou Dendišovou, ale aj s umeleckou radou súboru, kde patrí vedúca spevu Veronika Spodniaková, vedúci hudby Tomáš Melich a tanečná pedagogička Erika Kovácsová. Riaditeľom súboru je Milan Veróny. Mojou úlohou je dať dokopy nielen všetky technické záležitosti v súbore, ale aj ľudí. Vždy sa snažím, aby sme spolu vychádzali a aby sa nám podarilo stále sa posúvať vpred.
Zvykla si rodina na vaše aktivity v súbore?
- Berú to ako súčasť môjho života. Manželka Viktória je vedúca Detského folklórneho súboru Vartášik, okrem iného aj ona roky tancovala a spievala v Honte. Syn Matej tiež navštevuje detský súbor.
Čo je vaším životným cieľom?
- Chcem sa neustále zlepšovať ako osobnosť. Byť vyrovnaný a spokojný. Ak takým budem, môžem pozitívnu energiu šíriť aj na moju rodinu a mojich blízkych.
Čo vás dokáže rozveseliť? Zlepšiť pokazenú náladu?
- Čokoláda.
Kráľovná Poľany nemala konkurenciu Čítajte Čo je pre vás najväčšou vzácnosťou?
- Čas strávený s mojou rodinou.
Čo vás naposledy najviac potešilo?
- Každý deň sa teším z drobností, ale najviac z mojich detí.
Aký je váš najobľúbenejší tanečník a najobľúbenejší tanec?
- Môj najobľubenejši tanec je ten, ktorý si môžem zatancovať na dobrú hudbu s dobrými ľudmi.
Kde ste najďalej s Hontom boli?
- So súborom sme precestovali mnoho krajín. Navštívili sme rôzne destinácie ako Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko či Sardíniu.
Na akých podujatiach najčastejšie vystupujete?
- Folklórny súbor Hont sa prezentuje na rôznych podujatiach na Slovensku, ale aj v zahraničí. Najčastejšie ide o festivaly, dni mesta alebo obce, ale aj oslavy či plesy.
Absolvovali ste aj nejaké vzdelanie v oblasti choreografie?
- V roku 2013 som úspešne ukončil akreditovaný vzdelávací kurz Tanečná a hudobná folkloristika.
Chceli by ste žiť niekde inde?
- Hovorieva sa, že kdekoľvek pôjdeš, seba nájdeš. Nie je to o mieste, na ktorom žiješ, ale o tom, aký si a aké posolstvo nesieš. Nechcel by som žiť nikde inde, ale snažím sa vytvoriť si dokonalé miesto na život tam, kde sa nachádzam, pre mňa a mojich najbližších.
