ZVOLEN. Rodák zo Zvolena precestoval viacero kútov Slovenska pri hľadaní vhodného miesta pre život. Nakoniec sa mu podarilo získať krásny kus pôdy na samote, kde je okrem štebotajúcich vtákov a iných príjemných zvukov prírody absolútne ticho. Práve tu, blízko mesta Modrý Kameň, sa Juraj Nedorost venuje pobytom v tme.
Presťahoval sa sem asi pred piatimi rokmi. Už ho nebavil život vo veľkomeste a v zhone. Cítil, že potrebuje pokoj. Postavil si mobilný domček z dreva, aby mal kde sám hlavu skloniť.
Postupne začal zveľaďovať aj okolie. Vysadil stovky ovocných stromov, postavil skleník na stromčeky, ktoré nevydržia vonku v zime a založil ovocnú biofarmu. Po čase vybudoval slamienku na terapiu tmou.
„Venujeme sa pobytom v tme či terapii tmou, keď človek strávi týždeň a viac v absolútnej tme a takmer úplnom tichu,“ hovorí Nedorost, ktorý na samote žije s partnerkou a malým synčekom.
Dodáva, že aj keď má človek domček objednaný na určitý počet dní, pokojne z neho môže vyjsť kedykoľvek. Ľudí v ňom nezamykajú.
„V tme postupne dochádza k deprivácii zmyslov, strate zraku, a tak sa začnú u ľudí postupne spúšťať podvedomé procesy, ktoré odstraňujú staré bloky,“ vysvetľuje.
Ľudia si tu vyriešia problémy, ktoré majú v sebe uložené ešte z detstva, ale zbavia sa tu aj rôznych neduhov, akým je alkoholizmus či závislosť od cigariet.

Konvenčné pravidlá umierajú
„Občas sa ma ľudia pýtajú, aký bude ich týždenný program. V tom je ten fígeľ. Žiaden nemajú, nezamestnávajú si myseľ naplánovanými aktivitami, ale ponoria sa hlbšie do seba,“ podotýka.
„Prvé dva dni človek väčšinou len prespí. Stratí pojem o čase. Nevie, či je vonku deň alebo noc. Zobudí sa až na pocit, že je úplne vyspatý. Potom môže prísť pocit nudy a váhania, či radšej nemal ísť na dovolenku do hôr či k moru. Keď však prekoná túto fázu, utíši svoje myšlienky, začnú sa diať divy,“ vysvetľuje so smiechom.