Na ruskú klasiku nedá dopustiť. Jej srdcovkou je Dostojevský a Tolstoj. Obohacuje ju aj cestovanie a spoznávanie nových kultúr. Imunoalergologička Patrícia Šimková sa stará o zdravie detí aj dospelých v Krupine, v Žarnovici a v Handlovej.
O akom povolaní ste ako dieťa snívali?
Ako dievča som snívala, že sa stanem herečkou. No počas dospievania som pochopila rozdiel medzi snom a skutočnosťou. V prvom rade som chcela robiť niečo zmysluplné a asi aj preto som si vybrala štúdium medicíny. Už na gymnáziu som mala nejaké vízie o budúcom povolaní. Po treťom ročníku som už o štúdiu medicíny nemala pochýb. Vybrala som si sama, nikto z rodiny nebol lekárom.

Prečo ste si zvolili práve imunoalergológiu?
Po ukončení štúdia medicíny v Martine som začala pracovať na detskom oddelení v Žiline. Už počas prvých dní práce s deťmi som vedela, že medicína bola správnou voľbou. Aj keď som cirkulovala po rôznych oddeleniach v nemocnici, stále som to vnímala veľmi pozitívne. Páčilo sa mi asi na všetkých oddeleniach bez výhrad. Mala som rešpekt pred prácou kolegov a obdivovala som ich. Postupne som sa dostala k imunoalergológii, čo bola aj zhoda náhod. Ale určite jedna z tých šťastných.
Podporovali vás doma pri výbere povolania?
Vždy pri mne stála celá moja rodina. Prežívali so mnou každý úspech aj trápenie. Bez ich bezvýhradnej podpory plnej lásky a viery by som to určite ťažšie prekonávala.
Aké predmety vás v škole nebavili?
Určite to bola matematika a technické predmety. Bavila ma biológia, chémia a aj literatúra.
Kde ste si robili atestácie?
Atestačné skúšky z pediatrie a klinickej imunoalergológie pre deti a dospelých som absolvovala na klinike v Bratislave.
Ako ste sa ocitli v Krupine?
V Krupine sa uvoľnilo miesto alergológa. Keďže bývam v okrese Žiar nad Hronom, kde ďalšieho alergológa nepotrebujú, cestujem do troch susedných okresov. Do žarnovického, prievidzského aj do krupinského.
Ako spravidla relaxujete? Aké sú vaše záľuby?
Relaxujem pri dobrej knihe, rada cestujem, ale viem si oddýchnuť aj v záhrade. Knihy sú nenahraditeľné, donútia ma snívať a premýšľať. Prenesú ma inam a na okamih ma odtrhnú od reality. Aj poznávanie vzdialených krajín a iných kultúr je obohacujúce. Záhrada je mojou srdcovou záležitosťou hlavne v posledných rokoch. Pohľad na kvitnúci raj je úžasný v každom ročnom období.
Máte nejakú krajinu, do ktorej by ste sa ešte chceli vrátiť?
Určite je to Karibik. Uchvátilo ma tam počasie aj tamojší ľudia, ktorí sú pokojní a nikam sa neponáhľajú.
Chceli by ste žiť niekde inde?
Nikdy som nepremýšľala nad tým, že by som žila niekde inde. Hoci som toho precestovala naozaj veľa a bola som naozaj nadšená z iných krajín, domov mám len jeden.
Aká je vaša obľúbená kniha? Najobľúbenejší autor?
Čítam rôzne žánre, no ruská klasika ako Dostojevský a Tolstoj sú moje srdcovky.

Váš najobľúbenejší film?
Jednoznačne Anna Kareninová. Videla som ho vo všetkých spracovaniach. Aj v súčasnosti je citlivou témou. Momentálne, keď som asi v jej veku, vnímam celý príbeh inak ako predtým. Vždy sa v tom filme nájde niečo, čo ma prekvapí. S niečím súhlasím a s niečím nie. Neexistuje jednoznačný názor na to, čo je a čo nie je správne a práve tento film ukazuje, že riešenia niektorých problémov môžu byť rôzne.
Zostáva vám na záľuby dostatok času?
Skĺbiť povinnosti, prácu a domácnosť je niekedy komplikované, ale snažím sa to dať dohromady. Povinnosti mi však vždy zaberú viac času ako záľuby, aj keby som sa potešila, keby to niekedy bolo naopak.
Zvykla si rodina na váš režim dňa?
Rodina si už na moje pracovné zaťaženie zvykla. Niekedy je to náročné, ale keďže je aj môj partner lekár – rádiológ, vie, čo je nevyhnutné a navzájom sa zastúpime.
Ako by ste charakterizovali samu seba?
Optimistická, plánujúca, snívajúca.
Čo je vaším životným snom?
Životný sen si plním každý deň, keď môžem tráviť čas s milovanou rodinou a pracovať s deťmi. Dokážem sa potešiť hoci aj z pekného počasia či voňavých kvetín. Toto sú tie moje najkrajšie splnené sny.
Čo vás dokáže rozveseliť?
Určite moje deti, tie milé tváričky, ktoré poznajú na všetko odpoveď.
Čo vo vás vie vyvolať zúfalstvo?
Najväčšie zúfalstvo cítim, keď narazím na nejaký problém, ktorý nemá riešenie. Napríklad nejaká choroba, ktorá sa nedá prekonať.
Čo je pre vás najväčšou vzácnosťou?
Moja láskavá rodina, ktorá má obklopuje, a dobré vzťahy, za ktoré som vďačná.
Čo vás naposledy najviac potešilo? Alebo kto a čím?
Moja dcérka, ktorá má sedem rokov, mi na deň matiek dala pekné prianie. Keď mal môj syn asi toľko rokov, čo dnes dcéra, tiež mi podobné prianie podaroval. Dnes už je z neho stredoškolák.
Kto je vaším najväčším vzorom a inšpiruje vás?
Denne sú mojím vzorom obyčajní ľudia, ktorí žijú skromne, nenáročne, ktorým osud nadelí toľko, že to ledva zvládnu, no idú ďalej napriek biede, chorobe, neprajnosti a zášti. Vtedy si poviem, že takýchto ľudí treba skutočne obdivovať a brať si z nich príklad.