KRUPINA. Kedysi z nej funkcionári rečnili k masám ľudí, dnes po nej behajú deti. Tribúna, ktorá slúžila na oslavné akcie komunistického režimu, vrátane Sviatku práce, stojí na krupinskom Námestí SNP dodnes.
Kým v iných mestách stavali na tieto príležitosti spravidla dočasné tribúny, krupinská je z kameňa. Takéto pevné tribúny nemala podľa tamojšieho architekta Ľubomíra Lendvorského ani Bratislava a ani ďaleko väčšie krajské a okresné mestá. Dnes je už na Slovensku asi jediná.
Búranie verzus spomienky
Po Nežnej revolúcii sa takmer všetky spoločenské udalosti presunuli na Svätotrojičné námestie pred historickú radnicu a tribúna je odvtedy nevyužitá. Pre pozostatok socialistickej éry hľadá mesto nové využitie.
„Padli rôzne návrhy. Na jej zbúranie alebo na využitie priestoru na parkovanie či na radikálnu prestavbu,“ hovorí krupinský historik Miroslav Lukáč.
„Niektorým by tribúna nechýbala, mne tiež nie. V iných však zrejme vyvoláva spomienky na detstvo a mladosť, keď chodili pod tribúnu mávať na prvého mája. Hovoria, že je to už súčasť krupinskej histórie a vo svojej podstate majú pravdu, áno, je svedkom našich dejín,“ dodáva.
Mesto má už zopár starších návrhov na obnovu tribúny od niekdajších mestských architektov, no chcelo aj iný pohľad. Nový, svieži, nezainteresovaný. Úlohy sa zhostili študenti Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a ich práce sú naozaj nápadité.
Literatúra, ruže, dejiny
Časť študentov by si na tom mieste vedela predstaviť mestskú čitáreň s priečelím zo skla, už jej dali aj názov Krupiratúra. „Je to spojenie odvodené od slov Krupina a literatúra,“ vysvetľuje Lukáč. „Ich predstava je urobiť z mŕtvej tribúny živé miesto spojené s krupinskou históriou s dôrazom na krupinské osobnosti,“ poznamenáva.
V takom malom meste, akým je Krupina, by sa však ďalšia knižnica s čitárňou zrejme neujala.
V Krupine predviedlo svoje umenie 48 jazdcov: Nebola núdza o zaujímavé súboje Čítajte Impozantne pôsobí rozárium s priehľadným, jemne vlnitým zastrešením. Študenti pri jeho návrhu vychádzali zo skutočnosti, že v Krupine žil svetoznámy šľachtiteľ ruží Rudolf Geschwind, býval asi dvesto metrov od tribúny.
„Vyzerá to veľmi pekne, no otázka je, kto by tam tie ruže pestoval. Mesto asi nie,“ zamýšľa sa historik.
Pozoruhodný je aj projekt cesta. Pretvorenie tribúny na dejinnú cestu pod vplyvom svetla. „Jednotlivé priestory, cez ktoré budú ľudia prechádzať, sa budú meniť intenzitou aj farebnosťou svetla; od najtemnejších 50. rokov až po najsvetlejšie po rok 1989, respektíve po súčasnosť. „Prežívanie histórie prostredníctvom pocitov z toho svetla,“ zhrnul pointu Lukáč.
Dejiny v kocke zaujali historika najviac. „Návrh minimálne zasahuje do štruktúry tribúny, najmä čo sa týka výškových proporcií. Miesto by po prestavbe neprekrývalo historické budovy, ktoré stoja za tribúnou,“ zdôvodňuje Lukáč.
Na kostolnú vežu prispeje mesto znovu Čítajte Páči sa mu aj samotná myšlienka, preliezačky pre deti majú byť vytvorené z kociek s kruhovými otvormi.
„V nich sa počíta so spracovaním dejiny Krupiny. Keď sa tam deti budú hrať, podvedome si z nich postupne možno niečo osvoja. Rodičia si zatiaľ môžu posedieť pri stole na káve či zmrzline,“ predstavuje študentský návrh, ktorý počíta na prevažne asfaltovom priestranstve aj s doplnením zelene.
Malý rínok
Mestských poslancov najviac oslovilo rozárium, jeho autorom zaň udelili aj symbolickú finančnú odmenu, no rozhodnutie, ktorý návrh sa bude realizovať, zatiaľ nepadlo.
Za najlepší návrh môžu hlasovať aj Krupinčania na výstave Malý rínok očami študentov, na ktorej sú v tamojšom Múzeu Andreja Sládkoviča inštalované do 27. mája všetky študentské práce.
Dnešné Námestie SNP bolo totiž kedysi predmestím a tiež miestom jarmokov, preto dodnes pretrváva medzi domácimi skôr jeho pôvodné označenie Malý rínok a v hovorovej obdobe aj pojem Malý ring.
V minulosti v tom mieste bola verejná studňa. „Zlikvidovali ju pravdepodobne s výstavbou tribúny alebo skôr, hovorí Lukáč. „Taká studňa je v Krupine už len jediná na Palánkovej ulici,“ dodáva.
