LITAVA. Zo začiatku znášal uštipnutie včiel veľmi ťažko. Napriek tomu, že opúchal, ostal im verný. „Odkedy sa o ne starám, nebývam vôbec chorý. Za osem rokov som zjedol asi päť tabletiek, aj to pre boľavý zub,“ hovorí Lukáš Vician z Litavy.
Včelárstvo sa u nich traduje už niekoľko generácií. „Môj starký bol včelár, je ním aj ocino. Ako prvý sa o včely začal zaujímať môj starší brat, ale už sa im nevenuje. Ten mladší sa im zasa musí zďaleka vyhýbať. Je extrémne alergický na ich jed,“ objasňuje.
Včelám dáva cesto
Práca s včelami začína už zjari. Najprv ich prikŕmi cukrovo-medovým cestom, aby zosilneli a vládali pracovať. V marci, keď sa začne príroda prebúdzať a rozkvitne lieska a prvé ovocné stromy, včely sa rozletia až do vzdialenosti päť kilometrov, aby pozbierali jarnú úrodu.
„Tento rok bol zvláštny, všetko prišlo akosi skoro. Agát začína bežne kvitnúť asi 20. mája, v tomto roku už bude do dvadsiateho pravdepodobne po ňom,“ hovorí mladý včelár s tým, že niektoré veci musí robiť intuitívne, lebo príroda má svoj vlastný kalendár.
Chytať uletený roj je dobrý adrenalín
V tomto období sa zvykne stať, že sa včelia kráľovná rozhodne kvôli zachovaniu rodu uletieť aj s polovicou robotníc, čo je pre včelára nepríjemnou záležitosťou, pretože čím je menej včiel, tým je menšia znáška medu.
„Vyrojeniu sa dá zabrániť. Ja vyrezávam matečníky a vytváram si nové rodiny. Už viackrát sa mi stalo, že mi uletela kráľovná s polovicou úľa. Chytať uletený roj je dobrý adrenalín,“ spomína včelár. Jednu rodinku naháňal aj minulý týždeň.
Na zvolenskom gymnáziu maturovali aj v kroji Čítajte Chytať ich môžete do čohokoľvek. Postačí aj uzavretá debnička. Zbehlí včelári na to majú špeciálne lapače. „Musíte ich striasť. Ak sa vám na prvýkrát podarí, aby do debne spadla aj kráľovná, je roj váš. Ak nie, musíte striasať znovu. Robotnice stále nasledujú matku,“ vysvetľuje.
Začínal s jednou rodinou
Na začiatku mal len jednu rodinu, v súčasnosti ich má osem. Zima je obdobím, keď môže celá včelia rodina padnúť. Najčastejšie sa to stáva pre nedostatok potravy. „Včelie rodiny treba na jeseň zakŕmiť, aby prečkali zimu. V úli musia udržiavať teplotu 36 stupňov, aby zohrievali plod, preto vytvoria chumáč a lietajú z vonku do vnútra,“ vysvetľuje.
V minulom roku zakŕmil každú rodinu 30 kilami sirupu z vody a cukru. Postačilo im to, aby prečkali celú zimu. „Robím to už osem rokov, ale stále mám pocit, že som len začiatočník. V dedine je jedna včelárka, ktorá sa nimi zaoberá už 25 rokov a tiež tvrdí, že sú veci, ktoré ju aj po rokoch prekvapia. Zvyknem sa stretávať s ďalšími včelármi, vymieňame si rady,“ hovorí mladík.
Od včiel získava med, z propolisu si robí tinktúru na hojenie rán a kedysi vyrábal aj sviečky z ich vosku. Chcel by začať zbierať aj peľ, ktorý im spadne z nôžok. Má vraj liečivé účinky. Včelárstvo nepovažuje len za svoje hobby, robí ho aj zdravším.
„Normálne mi cez zimu chýba, že ma neštípu. Niekedy by ale bolo super, keby si ma pamätali, brali ma ako ich pána a nie ako ich nepriateľa,“ dodáva s úsmevom.
