DETVA. „Keď Štefan Vlk opravoval detviansky kríž na Dúbravách, niekto mu ukradol bicykel. Vidíte, aj takí sú ľudia, a on im vychádzal v ústrety a pomáhal ako mohol,“ hovorí o živote Štefana Vlka Milan Fekiač z detvianskeho zväzu Konfederácie politických väzňov.
„A keď reparoval hodiny na miestnej veži, istil sa len pomocou lana. Na konci práce vraj vyšiel na kríž a urobil lastovičku. Smrti sa nebál. Pri otázke, ako sa má, hovorieval, že čím ďalej, tým lepšie, lebo je bližšie k Bohu. To je viera, ktorá nám chýba,“ dodal.
Zastavil sa v Detve a už v nej zostal
Štefan Vlk bol rodák od Piešťan, všetci ho poznali ako kostolníka a zvonára. Tiež ako politického väzňa, ktorý opravoval detvianske kríže. Keď 28-ročný mladík opúšťal svoje rodisko kvôli životným okolnostiam, prechádzal bicyklom naprieč Slovenskom, no nepodarilo sa mu nájsť nové miesto pre život. Až po ceste späť domov sa zastavil v Detve a ostal tu až do smrti.
„Bolo mojou túžbou pripomenúť si tohto politického väzňa, ktorý sa stal veľkým vzorom aj pre mnohých kňazov, “ prezradil Peter Sandtner, predseda Konfederácie politických väzňov na Slovensku. „Odmietal pracovať v kostole, v ktorom si Rusi urobili sklad. Nechcel pracovať cez sviatky, žil asketickým životom. Jeho najväčšou túžbou bolo ostať v duši navždy slobodný. Podarilo sa mu to,“ povedal o ňom.
Nezlomený diablom
Za výrobu náboženských plagátov sa dostal do väzenia v Banskej Bystrici. Na samotke prežil 250 dní. Spával len na betóne. Iní väzni v takýchto podmienkach zomierali po pár dňoch, ale on odtiaľ vyšiel posilnený a s pokorou. Modlieval sa a meditoval.
Zomrel počas cesty za opravou detvianskeho kríža, keď dostal na motorke srdcový infarkt.
Na Štefana Vlka si zaspomínali v Detve pri jeho 42. výročí úmrtia. Spomienka sa začala v tamojšom Kostole svätého Františka. Na miestnom cintoríne pri jeho hrobe mu spoločne vzdali hold piesňou, modlitbou a kyticou kvetov.
Na bývalého kostolníka si zaspomínala aj organistka Terézia Valentová. S Vlkom sa dobre poznala a aj vďaka nemu zmenila svoj život ovplyvnený komunistickou ideológiou.
Jej dnes už nebohý manžel František o ňom napísal knihu s názvom Nezlomený diablom.
