ZVOLEN. Po takmer tridsiatich rokoch sa vrátili archeológovia na hradisko Priekopa vo Zvolene-Môťovej, ktoré sa zhruba pred päťdesiatimi rokmi premenilo na záhradkársku osadu. Jej výstavba lokalitu vo veľkej miere zdevastovala a znemožnila neskôr detailnejšie odkrývať tajomstvá tohto historického miesta.
Ešte v 30. rokoch 20. storočia lokalitu geodeticky zameral Štefan Janšák, na prelome 80. a 90. rokov ho skúmala Marta Mácelová, pre záhradky však mala priestorovo obmedzené možnosti. Podarilo sa jej prebádať východný profil valu opevnenia v mieste vstupu do areálu a časť nádvoria hradiska.
Administratívne centrum regiónu
Vďaka elektrifikácii záhradkárskej osady dostali teraz archeológovia príležitosť preskúmať západný profil mohutného valu z 9. - 11. storočia na mieste prístupovej cesty na hradisko, kde je v ňom umelo prerazený vstup k záhradkám.
„Našli sme obilnú jamu s keramikou z 10. – 11. storočia,“ hovorí vedúci výskumu Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vo Zvolene.
„V profile valu dokážeme prečítať dve stavebné fázy vo vývoji hradiska. Prvá fáza je z jednokomorového valu z dreva a hliny, vybudovali ho ešte v takzvanom veľkomoravskom období niekedy v 9. storočí. Neskôr, v 10., možno v 11. storočí, bol val z južnej, teda čelnej strany doplnený o ďalšie dve komory, čím sa zvýšila jeho obranyschopnosť. Hovoríme o období, keď sa už aj naše územie postupne začínalo transformovať do uhorského kráľovstva,“ vysvetľuje.
Pozrite sa, ako vyzeralo hradisko v Môťovej Čítajte Doktorka Mácelová narazila vo východnej časti hradiska aj na múr spájaný maltou, súčasný tím archeológov v južnej časti jeho zvyšky nezachytil. Ide pravdepodobne o najstarší múr v regióne spájaný maltou už v 11. storočí.
Hradisko nemalo len funkciu osady, ale bolo zrejme aj správnym a administratívnym centrom regiónu. „Z tej doby máme doložené dve hradiská, okrem Priekopy v Môťovej je to Kalamárka v Detve,“ dodáva Beljak.
Valy chránili prístup do Zvolena
Okrem valu na hradisku Priekopa majú archeológovia zdokumentované ďalšie dva valy; na Bukovinke a v časti Na Drahach nad zimným štadiónom.
„Chránili bočné kopce od Môťovej a prístup do Zvolena z juhu. Aj kvôli tomu, že sídelné zázemie v 9. storočí tu už bolo naozaj veľmi intenzívne. Evidujeme viac ako dve desiatky včasnostredovekých osád predovšetkým vo Zvolene a jeho okolí a tiež v Sliači,“ ozrejmuje Beljak.
Hradisko Priekopa
Hradisko sa vypínalo sa na strategickej vyvýšenine nad sútokom Slatiny a Neresnice.
Spolu s fortifikačnými objektmi mal tvar nepravidelného pôdorysu dlhého najviac 165 metrov a širokého 95 metrov. Ležal na výmere jedného hektára a radí sa k menším opevneným sídlam.
Na južnej strane, kde hradisko dosahovalo najväčšiu šírku, bol vybudovaný jeho hlavný obranný prvok – drevozemný val s kamennou bermou. Obranu zabezpečovala aj hrotitá priekopa, ktorá dosahovala hĺbku 5,5 – 7 metrov.
Práve od priekopy odvodil geodet Štefan Janšák názov hradiska.
Hradisko v Môťovej je akýmsi menším predchodcom Pustého hradu.
„Osídlenie aj stavebný vývoj na ňom v 11. storočí končí, murovaná časť Pustého hradu sa naplno rozvíja od 12. storočia. Minulý rok sme však aj na Pustom hrade objavili keramiku z 10. - 11. storočia,“ hovorí Beljak.
„Stavebné aktivity sú na hradisku v Môťovej evidentné ešte v 11. storočí. Súviseli pravdepodobne ešte výlučne so slovanským obyvateľstvom, a keď sa región dostáva do uhorského kráľovstva, buduje sa komitátny hrad Zvolen, ale už na Pustom hrade.“
Na hradisko sa chcú vrátiť
Archeologický tím mal na výskum necelé dva týždne. „Stačili na to, čo sa teraz muselo urobiť,“ reaguje Beljak.
„Išlo o záchranný výskum valu kvôli elektrifikácii. Val je začistený a zdokumentovaný, vzorky sú odobrané a zaslané do laboratória na ďalšiu analýzu a prírodovedné datovanie,“ dodáva šéf výskumu s tým, že hradisko za ten čas prilákalo viacerých archeológov a na výskume spolupracoval aj riaditeľ Archeologického ústav SAV Matej Ruttkay.
Zrekonštruovali pôvodnú podobu hradiska v Môťovej Čítajte Budúci rok sa chcú na hradisko vrátiť. „Musím oceniť prístup záhradkárov, spolupráca bola veľmi dobrá. Chceme sa s nimi dohodnúť na ďalšom výskume, samozrejme, časovo tak, aby sa mohli tešiť aj zo záhradkárskej úrody,“ hovorí Beljak.
„Mohli by sme odhaliť ďalšie tajomstvá hradiska a doplniť výsledky, ktoré nám chýbajú. Stále sme si nie stopercentne istí chronológiou jeho vývoja a nepoznáme presne ani jeho vnútornú zástavbu.“
Záhada zámockého návršia
Neznámou je pre archeológov aj zámocký pahorok, na ktorom stojí v centre mesta Zvolenský zámok. „Výstavbou zámku v závere 14. storočia sa poškodilo všetko ostatné, čo tam bolo predtým. Pre Slovanov by to však bolo najvhodnejšie umiestnenie pre takéto sídlo,“ mieni Beljak.
„Má centrálnu pozíciu, v tom čase to bolo miesto chránené výrazným meandrom rieky Slatina a všade okolo boli slovanské osady. Pripomína, aj keď v menšej mierke, krakovský Wawel, podhradie s predmestským krakovským osídlením, ktoré sa vyvinulo do samotného Krakova.“
Archeológov láka aj pahorok, na ktorom stojí Zvolenský zámok. (zdroj: TASR)
