LITAVA. Už ako mladú dievku ju doma do pečenia zapájala mama či stará mama. Práve ony jej ukázali, ako pripraviť dobré cesto na ťahanie. Františka Vicianová z Litavy dodnes nepozná presné miery, koľko soli použiť na kilo múky či koľko vlažnej vody treba, aby sa hmota nešklbala či nebola príliš tuhá. Či je masa na ťahané štrúdle dobrá, vie zhodnotiť podľa hmatu.
Ak nemá cesto zamiesiť aspoň z kila múky, tak sa s tým nebude ani babrať. Až rokmi prišla na všakovaké fígle, ktoré jej prácu uľahčia. „Mám vyrobenú špeciálnu drevenú dosku na stôl, podľa ktorej štrúdľové cesto ťahám. Mám to už vypočítané, že mi pri tom rozmere neostávajú žiadne zbytky,“ vysvetľuje skúsená pekárka.
Všetko je len o praxi
Príprava cesta nie je zložitá, keď už viete, ako na to. Postačí vám hladká múka, soľ a vlažná voda. Cesto treba nechať polhodinku postáť a už sa môže začať ťahať.
Vzťah k pečeniu mala vždy. Na začiatku jej práca nešla až tak rýchlo, dnes to už zvláda „šup – šup“. „Najradšej pečiem sama, lebo už presne viem, kam skočiť a ako to urobiť. Sama si upečiem chytrejšie, akoby som mala niekomu postup diktovať,“ priznáva.
Piecť a prezentovať svoje sladké dobroty chodila aj na Tradičnú chuť Hontu. Ťahať cesto na sladké dobroty skúšala už aj na ulici pod stromom. „Keď chce voľakto vyskúšať, nech vyskúša, ja mu rada ukážem, ako sa to robí, a keď sa cesto roztrhne, nič sa nedeje, dá sa znova zamiesiť,“ hovorí s nadhľadom.
S jej pomocou skúšali ťahať cesto v tamojšom komunitnom centre staršie aj mladšie ženy. Všetko je vraj len o praxi a netreba sa vzdávať. Keď nevyšlo raz a ani druhý, vyjde tretí.
„Keď sa chce niekto naučiť, ako na to, treba vidieť celú prácu, ako sa hovorí, od kraja, čiže už od miesenia.“ Hovorí, že nemá žiadne tajomstvo úspechu, pre začiatočníčky má len jednu radu: Pri tradičnej štrúdli musia byť trpezlivé, kým sa do toho dostanú.
Najzdĺhavejšia je príprava
„Pred pečením si najprv všetko pripravím. Obielim jablká, nameliem mak, prichystám si tvaroh či si zlejem šťavu zo zaváraného ovocia,“ prezrádza šikovná pekárka.
Pečie pre rodinu, ale aj na zákazky. Na svadby či väčšie oslavy. Záujem o ne má zďaleka.
Najčastejšie pripravuje makovú, orechovú či tvarohovú. Pridáva do nich aj ovocie alebo strúhané jablko, aby boli vláčnejšie. „Keď dám do tvarohovej broskyňu, môj vnuk sa sťažuje, že som to ovocím pokazila. Lebo on ho nemá rád,“ smeje sa zručná gazdiná a prezrádza, že do vyhriatej rúry dáva štrúdle potreté smotanou a keď už sú dopečené, potiera ich rozpusteným maslom.
Jej vnučka má zasa najradšej kapustovú. „Tú robievam väčšinou zo zvyškov cesta, ktoré znovu rozmiesim a ťahám. Surovú kapustu porajbem na mrvenicovom rajbáku, posolím a nechám postáť, nech pustí vodu. Potom pridám už len cukor, škoricu a zatočím. Dôležité je nechať štrúdľu poriadne vypiecť,“ dodáva.
