Ivana Sujová je matrikárkou v Hriňovej, viac je však známa ako choreografka a umelecká vedúca folklórneho súboru Hriňovčan. Jej vrodená súťaživosť ju poháňala vpred, až sa jej folklór tak vryl pod kožu, že by už bez neho nevedela existovať.
Svojej vášni sa venovala aj študijne, počas jedného roka absolvovala kurz v Dolnom Kubíne zameraný na tradície folklóru. Hovorí, že jej najobľúbenejším tanečníkom je jej manžel a tancom ten, ktorý si zatancuje s ním.
Čo rozhodlo, že ste začali tancovať?
- No to keby som vedela. Jednoducho som prišla do súboru a keďže som aj súťaživý typ a chcela som byť najlepšia, skúšala som a trénovala tak často, že sa mi folklór vryl pod kožu a už som viac bez neho nevedela existovať.
Aká bola vaša folklórna cesta? Vďaka komu ste si k folklóru vytvorili vzťah?
- Začalo sa to už doma. Kým mužská časť našej rodiny bola futbalová, ženská tancovala a spievala. Starká mala krásny kroj, ktorý nám vždy „richtovala“, keď sme išli na súťaže v speve ľudových piesní. Tancovala som aj v detskom súbore Hviezdička a istý čas som v ňom robila aj vedúcu súboru. Vo folklórnom súbore Hriňovčan tancovali aj moje sestry a mamina v ňom spievala.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
- Snívala som, že sa stanem farmaceutkou. Splnilo sa mi to aspoň o jednu generáciu neskôr, keďže moja dcéra je momentálne študentkou farmácie v Košiciach.
Aké predmety vás v škole nebavili?
- Jednoznačne matematika.
A ktoré vás bavili?
- Telesná výchova a celkovo pohyb. Rovnako aj hudobná výchova a spev.
Ako dlho ste tancovali vo folklórnom súbore Hriňovčan, kým ste sa stali jeho šéfkou a choreografkou?
- Desať rokov som v Hriňovčanovi tancovala, potom som odišla na materskú dovolenku. Po nej som sa vrátila najprv len na výpomoc a nakoniec som sa toho zhostila úplne. Už je to desať rokov, čo pracujem ako umelecká vedúca.
Odkiaľ čerpáte námety, ako typický tanec z regiónu vyskladať?
- Robím s nahrávkami starých tancov a na základe nich sa snažím vyskladať choreografiu tanca.
Ako dlho vám trvá vymyslieť choreografiu tanca?
- Niekedy dlhšie, ale keď mám „plodné dni“, tak to zvládnem aj za týždeň. Najhoršie je, keď niečo nahodím a potom to ešte niekoľkokrát zmením. Ale aj to patrí k tvorbe.
Je náročné pracovať s novými tanečníkmi?
- Do súboru berieme aj úplných začiatočníkov a robíme s nimi od piky. S niektorými je to náročnejšie, keď im to nejde tak „od ruky“, ale keď príde talent, to človeka poteší.
Ovládate aj iné tance? Napríklad spoločenské?
- Venovala som sa im len krátko, ešte na základnej škole, keď sme v ôsmom ročníku absolvovali kurz spoločenských tancov.
Vie fárať aj zvárať. Vladimíra Fabriciusová, riaditeľka CHKO Poľana Čítajte Ako spravidla relaxujete?
- Relax si viem užiť pri dobrom filme či knihe.
Aké sú vaše záľuby? Zostáva vám na ne dostatok času?
- Jednoznačne tanec a spev. Keďže mám tolerantného manžela, na ktorého sa môžem v každej situácii spoľahnúť, ostáva mi aj dostatok času na moje záľuby.
Zvykla si rodina na váš režim dňa, keďže sa popri práci venujete aj aktivitám v súbore?
- My sme vlastne taká folklórna rodina, takže sme si nemuseli na nič zvykať. Môj manžel v súbore spieva, dcéra tancuje a syn hrá v súbore na husle.
Ako by ste charakterizovali samu seba?
- Som cieľavedomá a občas aj tvrdohlavá. Som pomerne zásadový človek.
Čo je vaším životným snom?
- Mať zdravú a šťastnú rodinu. Rovnako chcem mať aj prácu, ktorá ma baví, a venovať sa folklóru dovtedy, pokiaľ budem môcť.
Čo vás dokáže rozveseliť?
- Veselou ma dokáže urobiť dobrá muzika či pesnička, ale aj príjemné a pekné slová od členov mojej rodiny.
Čo vo vás vie vyvolať zúfalstvo?
- Asi to, keď sa snažím urobiť nejaké veci a tie nevychádzajú podľa mojich predstáv.
Čo je pre vás najväčšou vzácnosťou?
- Zdravie, to je to najdôležitejšie. Ostatné sa dá zariadiť, urobiť, prerobiť.
Čo vás naposledy najviac potešilo?
- Dokážem sa tešiť aj z maličkostí. Stačí mi, keď mi najbližší povedia, že ma ľúbia.
Chceli by ste žiť niekde inde?
- V Hriňovej sa mi páči, takže nie, nechcela by som žiť nikde inde.
Kto je vaším najväčším vzorom a inšpiruje vás?
- Inšpirujú ma všetci tanečníci, ktorí tancujú od srdca.
