Po ukončení gymnázia chcela ísť na pedagogickú alebo prírodovedeckú vysokú školu, neprijali ju. Absolvovala teda nadstavbové štúdium na Strednej baníckej škole v Banskej Štiavnici. Bola to pre ňu škola života. Naučila sa tam fárať v baniach, murovať či zvárať.
Dnes ju najviac zo všetkého robia šťastnou jej synovia a príroda. Je rozvedená, no ako sama hovorí, má to najcennejšie: dvoch synov Filipa a Mareka, ktorí ju každý deň robia neuveriteľne šťastnou. Už pomaly pôjdu vlastnou cestou, ale každé obdobie ich života má pre ňu svoje čaro. Varenie a pečenie zas považuje za relax.
Aj takáto je riaditeľka Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Poľana Vladimíra Fabriciusová.
O akom povolaní ste ako dieťa snívali?
Dlhé roky som snívala, že budem učiteľkou prírodopisu. Odmala som pozorovala prírodu okolo seba, chovala doma jašterice, chrobáky, žaby, krtkov, rôzne druhy vtákov. Mám krásne spomienky na detstvo, ktoré som strávila v Korytnici, čiže v horách, kde nebolo raritou vidieť medveďa, vlka, rysa, jazveca, jeleňa či vydru.
Čo a kde ste študovali? Čo rozhodlo, že ste si zvolili profesiu, ktorú robíte?
Absolvovala som Technickú univerzitu vo Zvolene na Fakulte ekológie a environmentalistiky. Študovala som rada a niektoré predmety som doslova hltala. Popri štúdiu som si na Univerzite Mateja Bela spravila aj pedagogické minimum, čiže som mohla aj učiť.
Osud však všetko zariadil trošku inak. Ako každý absolvent som si rozposlala stovky žiadostí o zamestnanie, ale bezvýsledne, až sa to jedného dňa podarilo. Dostala som ponuku pracovať na Správe CHKO Poľana ako anorganik, kde sa môj život spojil s prírodou aj na profesionálnej úrovni.
Pochádzate teda z Korytnice, prečo práve Zvolen?
O Zvolene som začala uvažovať už počas štúdia na vysokej škole, kde som spoznala manžela. Obom sa nám páčil Zvolen tým, že sú v okolí lesy a hory a že sa dá dostať všade pešo. Mali sme šťastie a obaja sme si tu našli prácu. Zvolen je pekné mesto. Bývame v tichej časti Zlatý potok, ktorý je obklopený zeleňou. Rada sa prechádzam aj s naším psíkom Safirou na Bakovu Jamu, Sliač, Pustý hrad či na Kráľovú a Môťovú.
(zdroj: VF)Cestujete do hôr či za prírodnými krásami aj mimo nášho regiónu?
Odmalička chodím na túry a obdivujem našu slovenskú prírodu. Rada objavujem nové zákutia, vyhýbam sa však davom turistov. Mám šťastie, že robím v ochrane prírody, a tak sa dozviem o pekných častiach aj od svojich kolegov. Každý rok chodím s deťmi na dovolenku do Tatier či iných pohorí. Hora je pre mňa symbol múdrosti, slobody, pokoja, pokory a lásky k životu.
