Čaro ručných prác v hontianskej dedinke Cerovo v okrese Krupina nepatrí len k minulosti. Udržiavať sa ho snaží miestna farárka Anna Kukulová, ktorá spoločne s deťmi, ale aj dospelými vyrába všakovaké výrobky najmä z prírodných materiálov.
V tvorivých dielňach skúšajú rôzne techniky, či už servítkovú, ale zhotovujú aj plstené srdiečka z ovčej vlny.
„Snažíme sa vyrábať tematicky, ale hlavne s náboženskou myšlienkou. Na Veľkú noc trebárs barančeky či vajíčka rôznymi spôsobmi, na Vianoce zasa adventné vence. Aj deň matiek je sviatkom, keď s deťmi na náboženstve zhotovujeme srdiečka z kartónu či rôzne venčeky,“ hovorí cerovská farárka Anna Kukulová, s tým, že všetky techniky sa ďalej snaží naučiť žienky, ale aj mužov, ktorých táto práca zaujíma.
Robí aj kurzy, ale tie nemajú presne stanovený termín, kedy sa majú zísť. Stretávajú sa podľa potreby. Ak sa blíži niektorý sviatok či akcia v neďalekých dedinách, spoločne vyrábajú.
„Sadneme si vo fare do obývačky a tvoríme. Teraz vystrihujem srdiečka z kartónu, lepom na ne pripevním rozdrvené škrupiny z vajca, namaľujem ich farbou a deti ich na tvorivých dielňach dokončia servítkovou technikou.
Nápady hľadajú aj na internete
Nápady na produkty si posúvajú medzi sebou. Jedna vie to, druhá zas ono. Dnes už inšpiráciu hľadajú ľahšie. Stačí pozrieť na internete. „Predtým som pôsobila v Ľubietovej, aj tam sme organizovali tvorivé dielne s deťmi. Korene mojej tvorby sú až z Príbeliec, odkiaľ pochádzam. V nedeľnej škole nám vtedajšia pani farárka po biblickej časti vždy dala priestor tvoriť,“ spomína na časy vzdialené, keď aj ona bola dieťaťom. Vtedy internet chýbal, museli pri výtvoroch viac špekulovať, aby sa odlíšili alebo vyhútali dačo nové.
„V tom čase boli aj materiály celkom iné. Žiadne umelé kvety či dokonca farebné kytičky, museli sme si kvietky pekne usušiť, ak sme ich chceli do vencov či iných výrobkov použiť,“ hovorí.
Dodáva, že na tvorivých dielňach sa snažia používať práve tie najlacnejšie dostupné materiály, aby si výrobok mohol vyrobiť každý. Pracujú aj s odpadovými vecami. S kartónmi, podložkami z vajíčok, ale aj zo škrupín z vajec, ktoré pre ňu zbierajú miestne žienky.
„Všetky výrobky spravidla rozdáme v kostole pri konkrétnych udalostiach. Raz sa nám podarilo za vyzbierané peniaze z predaných adventných vencov zaobstarať do kostola nové oltárne rúcho,“ vysvetľuje, že to bolo ešte v čase, keď len začala na Cerove ako farárka pôsobiť.
Sú partia. Tvoria celý deň
Stáva sa, že ľudí príde do kostola viacej, keď vedia, že v ňom niečo aj dostanú. „Keď máme pred oltárom položených 30 či 40 adventných vencov a v kostole je viac ľudí, teší ma to.“ Hovorí tiež, že darčeky ľudia nedostávajú len na cirkevné sviatky, ale aj na výročie či narodeniny. Do výtvorov sa snažia zapojiť aj veršíky či výňatky z Biblie.
Najzložitejší a najdrahší kožúšok je z Detvianskej Huty, hovorí ľudový umelec Čítajte
Na väčšie výročia pletie aj košíky z pedigu, kde do jeho dreveného podložia vypaľuje siluetu kostola, meno či dátum. „Nevyrábam len ja, sme partia, zídeme sa, a celý deň pletieme. Učíme sa vzájomne nové veci a brúsime si jazyky,“ dodáva so smiechom.
Vyrábajú aj na dobročinné akcie či na obecné podujatia. „Plstíme. Klasickú ovčiu vlnu som oprala a vysušila. Dala som ju vyčesať a robíme z nej srdiečka, aj na benefičné koncerty. Aj do obce, na rôzne udalosti či obecné slávnosti pripravujeme rôzne prezentačné darčeky,“ hovorí.
Na výstavy nechodí, skôr na akcie po dedinách, kde treba robiť tvorivé dielne. Deťom vopred pripraví materiály, aby na mieste mohli vyrábať. „Odhodlali sme sa urobiť pred ôsmimi rokmi Tvorivé dielne Hontu u nás v Cerove. Bývajú každý rok stále v inej obci. Bolo tam až dvesto ľudí, čo je dosť, ale zvládli sme to,“ spomína na prvý ročník, keď im aj finančne pomohlo združenie Občania obci a prispelo im na materiál.
V súčasnosti od návštevníkov tvorivých dielní vyberajú symbolické vstupné, za ktoré kupujú materiál a na zvyšok, na ktorý už peniaze neostanú, im prispeje Hontiansky seniorát.
