OČOVÁ. V Očovej sa narodil, do Očovej sa aj vrátil. Bývalý slovenský futbalový reprezentant a nekompromisný stopér, v súčasnosti 45-ročný Ondrej Debnár, sa po skončení profesionálnej kariéry futbalu nevzdal. Jednoducho ho má rád. Má tri deti, dve dcérky a jedného syna. Najmenšia dcéra má 15 mesiacov, staršia 12 rokov a chlapec má 15 rokov.
Jeho profesionálna futbalová kariéra bola bohatá. Z Očovej cez Detvu sa dostal až do Artmedie Petržalka, v ktorej odohral najväčšiu časť svojej kariéry. Získal s ňou slovenský titul v sezóne 2004/2005, v ročníku 2005/2006 si zahral aj slávnu Ligu majstrov.
Na Slovensku pôsobil ešte v MFK Ružomberok, Dukle Banskej Bystrici a na sklonku profesionálnej kariéry v MFK Zvolen. Jednu sezónu hral v tureckej lige za Elazığspor a v Maďarsku za MaTáV Sopron. Na amatérskej báze hral za OŠK Lieskovec a od roku 2015 je hrajúcim trénerom Očovej, ktorá hrá najvyššiu oblastnú súťaž.
Bývalý obranca Rastislav Štork: Ligu nesledujem, radšej si idem zahrať hokej Čítajte Futbalovo ste vyrastali v Očovej a Detve, tušili ste, že sa vám z malej dedinky podarí preraziť až do svetového futbalu?
– Každý chlapec má svoj sen a chce hrávať vyššie súťaže a mne sa to splnilo. Z malej súťaže som sa dostával vyššie a vyššie.
Ktorí tréneri a ľudia vás futbalovo vychovali?
– Hlavne otec. Veľa mi dal. Bol športovec, hrával hokej aj futbal. On sa mi najviac venoval a trénoval ma. V Detve ma trénoval pán Fekiač v doraste.
Pôsobili ste v Turecku, v Maďarsku, vaše najväčšie úspechy sa spájajú s pôsobením v Artmedii Petržalka. Ako spomínate na to obdobie? (221 zápasov, 8 gólov)...
– V mojej kariére je pôsobenie v Artmedii Petržalka najkrajším obdobím. Hlavne, keď sme hrali Ligu majstrov. Splnilo sa mi predsavzatie hrať aj v reprezentácia aj v Lige majstrov. Mám z toho pekné zážitky. Najkrajšie spomienky sú ale na Ligu majstrov.
Petržalka mala vtedy skvelý kolektív, ktorého súčasťou ste boli aj vy...
– Presne ako hovoríte. To, čo sme dosiahli, bola zásluha dobrého kolektívu. Ťahali sme za jeden koniec. Veľký podiel na tom mali tréneri – Vlado Weiss a Michal Hipp. Klapalo to a akoby to šlo samo a dosiahli sme aj úspechy.
S kým ste najlepšie vychádzali z vtedajšieho kádra?
– S každým som dobre vychádzal, no spomeniem Jána Kozáka, Borbélyho, Obžeru, Fodreka, Tchuřa.
Ste ešte s niekým v kontakte aj v súčasnosti?
– S týmito chalanmi, ktorých som pred chvíľou spomenul, tak najmä s nimi. Zavoláme si približne dvakrát do roka, porozprávame sa, čo má kto nové.
Vaše výkony vám vyniesli aj pozvánku do reprezentácie, odohrali ste za ňu 4 zápasy. Nemrzí vás, že ste neboli súčasťou kádra počas najväčších úspechov Slovenska, keď sa postupovalo napríklad na MS 2010...
